Dve z nich vlezú do bedne, hrabú palicami a tretie pri kontajneri s vyjavenými očiskami privoniava k čomusi v dlani. Sprvoti to vo mne vyvolávalo hrôzu, odpor i ľútosť zároveň. Sedíte si v aute ako taký tĺk, pribrzdíte, scénu zaregistrujete a nie ste schopný s poznatkom nič urobiť. Ale scénu dennodenne vidia aj mestskí policajti, ktorí tam číhajú na pokuty. Deti sú pre nich nezaujímavé. Keby systém u nás fungoval ako má, zaujímali by sa. No ale u nás je celkovo podivný štát. O podvyživené nadrogované deti štát ani nezakopne. Zato policajti strážia ulicu kvôli mestskému poslancovi. Ten si vymyslel na svojej ulici značku Zákaz prejazdu a tak ostatní vodiči kvôli poriadku nebezpečne kľučkujú pomedzi panelákmi. Tí ostatní miesta neznalí platia pokuty. Naši úradníci nevedia ako funguje EÚ. Tam by sa o veci premýšľalo v prospech všetkých občanov. I tých z kontajnera, i tých, ktorí kvôli nezmyselnej značke musia robiť nebezpečné manévre. No a mestskí policajti? Tí tvrdia, že oni nič nemôžu, len musia počúvať príkazy miestnej oligarchie. Bože, skoro som napísal mafie, to by som ale riadne prehnal, však ?!
Naši úradníci nevedia ako funguje EÚ. A načo ?!
Už v roku 2007 bol na Slovensku známy prípad chlapca z Anglicka. Ten trpel nadváhou trojnásobku priemernej hmotnosti jeho rovesníkov, čo pri dieťati jeho veku znamenalo ohrozenie života. Príslušné štátne úrady a inštitúcia na ochranu práv dieťaťa matku viackrát upozornili na zmenu životosprávy i návykov dieťaťa. Nič sa nezmenilo. Matka naďalej dieťa dopovala kalorickými bombami typu burger, sladkými nápojmi a ničnerobením. Úrad nakoniec zakročil a dieťa putovalo na odvykaciu kúru. U nás vidím celé roky pravidelne rovnaký obraz. Tri podvyživené decká s podvyživenou matkou sa živia odpadmi z kontajnerov. Matka je tá istá, len deti sa po rokoch striedajú.