Keď sme mali šťastie, v rade k hranice to bolo aj zo tri kilometre. Otec nadával na režim, potom kontroloval poschovávané veci pre Maďarov kade tade pod sedadlami, mama vybaľovala desiatu a popritom sme auto potláčali aj zo tri hodiny smerom k hranici. Jediné rozumné, čo režim v tej dobe dokázal urobiť, bola asi kukurica popri ceste na poli. Tá poslúžila ako vhodný úkryt pre vykonávanie najbežnejšej ľudskej potreby. Ako decku mi vtedajší colníci pripadali ako najhnusnejšie ľudské hyeny. Otravovali, kontrolovali, prehľadávali, snorili, ukradli, čo sa len dalo. Po prekonaní traumatizujúcej prekážky sme sa konečne dostali na druhú stranu. V dedinke na pol ceste do Miškolca piekli fantastické krémeše. Stačilo zaparkovať a o chvíľu sa objavili miestni, ktorí mali objednaný nedostatkový tovar z Československa. V jednej dobe boli pre Maďarov hitom gumené čižmy, pracovné oblečenie, topánky a pre nás naopak saláma, klobása no a spomínané krémeše, neskôr rifle. Po výmennom obchode sme nabrali kurz na Košice, zastali pri poli, schovávali čo sa kde dalo s veľkým strachom z colníckej mafie. Otec už vopred colníkov častoval nadávkami a mama mala za úlohu vypisovať akési papiere o kúpenom tovare. Zvláštne na veci bolo len to, že Maďarských colníkov príliš nezaujímalo čo sa vyváža, Slovákov to zaujímalo až príliš. Keď sme krémeše úspešne " prepašovali ", chutili nám ako nikdy. Bolo preto len logické, preveriť si Schengen cez maďarské krémeše. 21.12.2007 sme sa poobede vybrali k hranici. Za Seňou ani duša, hraničný prechod prázdny, nikde nikoho. Tá otrasná budova vyzerala ako mátoha z hororu. Aj sa mi chcelo vystúpiť z auta a vybiť si detskú nenávisť kopnutím do nejakej tej rampy. Načo ale jatriť staré rany. Stačil mi slobodný prechod bez prítomnosti prihlúplych darmožráčov a prisluhovačov režimu. Krémeše som nakúpil v Miškolci v Core a verte mi, už nemajú takú tu ingredienciu rebélie. To ale vôbec nevadí, dúfam len, že moje deti už na Schengenské krémeše budú spomínať iba s príchuťou dobrej zábavy.
Pripomeňte si Schengenské krémeše.
Poviete si, čo má Schengen spoločné s krémešmi ? Pre mňa je tu súvislosť viac než evidentná. Za blbého "totáča" pre nás ako deti maďarský krémeš znamenal čosi mimoriadne, tak trocha zakázané a hlavne to všetko malo paradoxne idiotský náboj akejsi skrytej kontrarevolúcie. Otec skoro ráno zavelil " ide sa na krémeše", mamina narobila desiatu, nasadli sme do MB 1000 a vyštartovali sme smerom na Seňu.