Už 50 rokov plávam proti prúdu Tisy.

Roky pribúdajú, ale ešte stále sa mi darí dostať sa zopár metrov proti prúdu a pozorovať v diaľke horizont rieky. A keď svaly tuhnú, lebo prúd je neúprosný, nasleduje relax na chrbte so slnkom v tvári. Prúd Tisy ma vždy a znova unáša a ja sa snažím vybojovať si svoje metre proti prúdu. Zážitok je to neskutočný. A možno práve ten mi v živote tak veľmi pomáha. Nikdy sa netreba vzdávať. Ale pozor, Tisa je v lete krásna, silná, ale dokáže byť krutá a neúprosná. Kto nerešpektuje zákonitosti prírody je Tisou potrestaný. Škoda len, že rovnaký princíp nefunguje v slovenskej spoločnosti. Porušíš zákon, musíš rátať s trestom! A štát by okamžite rozkvitol ako keď zakvitne Tisa, v jeden jediný zázračný deň v roku.