Aj čierny vtáčik
na čiernom konári
spieva pochmúrnu
čiernu pieseň.
Cez otvorenú bránu
prikradla sa tieseň
do duší...
Nik netuší,
čo sa vlastne deje.
Čierne záveje.
Nik sa neusmeje...
Pominula si sa
ako stovky pred tebou.
Hoc posledná si
byť mala, umrela si.
Ty kostra ľudskej duše.
Ty podstata žitia na zemi.
Česť tvojej pamiatke.
A na hrob ti napíšeme:
"Tu leží odveká
značná časť srdca človeka.
My musíme kráčať ďalej,
zbohom buď, naša nádej..."






