Skrotený

Mne v tej chvíli

vyšlo slniečko

na oblohu môjho sveta.

Kde tu veta

letmý pohľad

voda v očiach zurčí

ako v studničke.

Slovká maličké

sa v mysli valia.

Tak ma ťažia ako balvany.

Ticho doznieva...

Ušiam z času na čas prospieva,

keď im pustíš ticho.

A na plátne

sa objavuje dúha.

Keď si pri mne,

vždy som tuhá.

Mrznem ako nanuk

v mrazničke.

Líčka sa mi podobajú

farbičke.

Často vstúpim

do nesprávnych...do vlakov.

Často chlapi

hodia ma do rozpakov.

Ty však nie,

teba som si skrotila.

Budem plakať, keď mi rieknu,

aby som sa lúčila.

Unesiem si "trošku" z teba,

podobá sa na lienku.

Troška teba v mojom srdci,

mám ju skrytú....

spomienku...