Týždeň, deň, hodiny, roky … Ako dlho som tu ? Kde som ? Som tu sám ? Čo mám robiť ?
Stmieva sa, mrzne, voda, potrava, bezpečie, strach...
Chcem sa vrátiť. Bojím sa.
Parazit vo mne sa začína búriť, prekáža mu toto miesto, je nespokojný, je hladný, chce jesť.
Musím ho poraziť. Odíď! Vypadni! Nechcem ťa! Nepotrebujem.
Nemôžem myslieť, privádza ma to k šialenstvu. Vstaň a bojuj! Preži!
Rozhliadol som sa okolo seba. Nič iba tma. Začal som snoriť pri zemi a hľadať niečo, čokoľvek. Za každým stromom niekto stojí pozerá na mňa a smeje sa mi. Ja ten smiech počujem, vidím ich. Len tak tam stoja a neveria mi, nepomôžu mi, nechajú ma samého.
Zajac! Kľud, potichu, pomaly, nevie o tebe. Obídem, zabijem, zjem, prežijem. Kabát, hodím ho naňho, chytím ho, neujde.
Je vlhko, drevo je mokré a oheň stále nikde. Nepodarí sa mi to, musím ho zjesť surového.
Nepískaj, nekrič, nebráň sa … prepáč.
Som unavený, idem spať. Tam, pod stromom. Je tu ešte sucho, výborné miesto, dobrú noc tiene.
