Cieľom článku by v žiadnom prípade nemalo byť polemizovanie nad otázkami, či si ľudia žijúci v osade sami môžu za podmienky, v akých žijú, či by svojou väčšou aktivitou nedokázali dosiahnuť nejaké zmeny, či im súčasný stav vyhovuje alebo nie a vôbec polemizovanie nad ich spôsobom života.
V osade žije veľké množstvo detí aj tých najmladších vekových kategórií. Tieto deti za nič nemôžu, nemôžu za to, komu a kde sa nerodili. Ich perspektíva vôbec nie je ružová, ich vyhliadky na priaznivú budúcnosť sú veľmi mizivé a o vzdelaní veľa z nich nemá žiadne potuchy. Je skutočne smutné pozorovať, čo dokážu tieto deti spraviť pre jediný cukrík, ktorý im ponúknete. Ako vás obklopia zo všetkých strán a ako sa im rozžiaria oči, keď im chcete darovať balíček keksov...
Aké sú teda deti z Letanovského Mlynu? Sú úplne rovnaké, ako všetky ostatné a mnohé z nich dokážu napriek všetkému vyčariť úprimný úsmev...
fotografie : Ľubica Milová
