Prečo som sa o tomto tvorovi rozhodol napísať: Dva týždne cez vianočné sviatky sme ho varovali. Zajac nebol ničím výnimočný: pekná malá guľka, ktorú chodili ku klietke každé ráno obkukovať naše dva beagle, ktoré sa s ňou chceli hrať. Občas sme ju pustli von a ponaháňali ju. (Sú na to zvyknuté my máme doma tiež jedného zajaca- je to ale už distingvovaná staršia pani :-) Nedávno sme boli našich priateľov navštíviť a to čo som videl ma priviedlo k úžasu. Cvičený zajac. Keď otvoríte klietku a kľaknete si k nej, zajac sa postaví na zadné a ak mu dáte k ňufáčiku tvár, pekne Vám ju na znak lásky pobozká - jemným obliznutím nosa. Ako druhé číslo: poskakovanie pri pohľade na jedlo. Ak zajac zbadá, že mu nesiete jedlo pekne sa postaví v klietke na zadné a prosí Vás o dávku dobrej čerstvej mrkvy alebo kus suchého chleba (toto robí aj náš zajo a keď prešvihnete hodinu kŕmenia, zvuk zúrivého narážania do klietky sa rozlieha celým bytom a zobudí Vás aj keby ste nechceli.Najväčším zážitkom pre mňa bolo to, že tento cirkusový zajac sa nechá škrabkať a pritom leží na chrbte. Príde mi to až neskutočné. Strašne ma to pobavilo. Čo my tie zvieratá všetko nenaučíme:-)
Takto vydržala ležať asi polhodinu bez pohnutia :-)
Výraz slasti:-)
