Operátori museli znížiť svoje ceny hovorov v zahraničí z niekoľkoeurových položiek za minútu na niekoľko desiatkové cifry v eurocentoch za minútu. Určite sa to týmto gigantickým spoločnostiam nepáčilo aj napriek tomu, že Európska komisia z iniciatívy pani komisárky Vivian Reding argumentovala zvýšením obratu na základe zníženia ceny a taktiež s tým spojené zvyšovanie konkurencieschopnosti v rámci Európskej ekonomiky. Tento prechod bol bolestivý, aj keď komisárka zo začiatku dala operátorom možnosť začať ešte bez akejkoľvek legislatívy a bez regulovania. Nedali na jej slová a tak slová sa stali skutkami a od leta máme lacnejšie telefonovania počas pobytu v zahraničí.
Obchodníci v oblasti mobilných telekomunikácií sa nestihli ani spamätať z tohto šoku a Komisia je tu opäť znova s novým návrhom (asi v tom švungu zabudli na sms-ky a dáta) a tak milá pani komisárka začala telekomunikačný priemysel strašiť znova a to znižovaním cien pre roamingové sms a prenos dát. Jej prístup, tak ako pred tým, aj teraz je veľmi korektný dala operátorom možnosť prispôsobenia sa jej návrhu do leta tohto roku a ak sa tak nestane potom sa na to pani komisárka pozrie očkom znalca z blízka a pustí sa do boja s týmito operátormi. Je pravdou, že sa jej v súčasnosti podarilo znížiť hovory v rozmedzí 40 až 60 centov za odchádzajúce hovory a niečo medzi 20 až 30 za prichádzajúce hovory čo je pre nás ako konzumentov veľmi prijateľné namiesto 1 € za minútu a viac. SMS aspoň z môjho mobilu v zahraničí stojí niečo cez 40 centov v súčasnosti, čiže sa mi oplatí viac zavolať ako smskovať. Dilema nastáva v bode, kedy si kladieme otázku, či má Komisia také práva, aby o chvíľu zasahovala prostredníctvom regulácií a harmonizácií do podnikania do takej miery, že sa to dotýka otázky voľného trhu a konkurencie, alebo nemá takéto práva a potom trpí konzument kvôli vytváraniu cenových kartelov medzi operátormi.
Pýtam sa, kde je tá zlatá stredná cesta....?