NIET ČLOVEKA BEZ ČLOVEKA

Najkrutejší žalár STAROVAL predstavuje muzikál divadla TANDEM

Nevideli sa a napriek tomu pocítili, že patria k sebe. Zahoreli láskou jeden k druhému po dlhých hodinách rozhovoru, ktorý predeľoval žalársky múr, za ktorým mali obaja stráviť doživotie. Krutosťou osudu boli obaja nespravodlivo odsúdení. Ich najväčšou túžbou bolo dotknúť sa jeden druhého. On jej chcel hľadieť do očí a boskami hľadiť jej tvár. Ale jeho tvár bola v detskom veku znetvorená pri požiari a tak žalársky múr pred ňou vlastne aspom skrýval jeho tvár. Vnímal jej hlas a to ho držalo pri živote. A tak jej spevom ďakoval: „Ďakujem ti Berta, vďaka tebe dnes opäť túžim žiť. Cítim sa ako nový človek. Konečne môžem slobodne písať básne, ktoré tak milujem a chcem ich písať o tebe len. Si mi inšpiráciou, si mojou múzou, si všetko, čo zapísať viem.“ Ona „vdychovala“ jeho slová a tie ju nabíjali takou obrovskou energiou, že verila, že raz príde chvíľa, že sa dostanú za múry žalára a v objatí budú kráčať životom. Odspievala mu: „ Cítim to podobne. Dávaš mi chuť žiť“. Sľúbili si, že sa nikdy neopustia, buď odídu útekom z najkrutejšieho väzenia STAROVAL spolu, alebo tam spolu zostarnú.

STAROVAL je názov muzikálu mladých hercov a spevákov z ochotníckeho divadla TANDEM. Mala som možnosť pozrieť a vypočuť si nadanie mladých ľudí, ktorí spievali a hrali srdcom. Je úžastné, keď sa stretne skupinka ľudí, ktorí si rozumejú, vytvoria spoločne „divadielko“ TANDEM a postupne dajú život komédii aj dráme, muzikálu aj činohre. Určite je divadlo TADNEM prínosom v oblasti slovenskej kultúry.

Eframove slová v závere muzikálu venované milovanej Berte nabili celú sálu V-klubu v Bratislave zimomriavkami: „Dýchaj, nech môžem snívať, snívaj nech môžem dýchať. Môcť ti len raz dať pusu na tvár, čo by som za to dal. Dýchaj, nech môžem snívať, snívaj, nech môžem dýchať. Nádych je to, čo vie spojiť dvoch i keď sa padá z nôh. Dýchaj, nech môžem snívať, snívaj nech môžem dýchať ...“

Keď som po predstavení prišla za hlavným „aktérom“ muzikálu STAROVAL - Martinom Michaelom Benčičom, režisérom, tvorcom hudby a textov piesní, hercom, spevákom v jednej osobe, aby som mu poďakovala za skvelé výkony všetkých účinkujúcich a položila mu otázku: „Prečo ... prečo sa musel muzikál skončiť tak tragicky?“ Odpovedal s čarovným úsmevom: „Aby som mohol mať na konci sólo ...“ Sólo kňaza, ktoré tiež mnohým vyrazilo dych, sólo kňaza, ktorý veril v dobro a lásku, ale život to zariadil inak. Otec Ignácius obviňuje Boha za nenaplnenie lásky a tragický osud mladých ľudí nádherným „spievajúcim výkrikom k nebesiam“: „A ty mlčíš, stále mlčíš ...“ Strháva si kríž a hádže ho na zem so slovami, že už nikdy nebude veriť ...

Určite si prídeme pozrieť aj muzikál „Krv a cit“, komediálno-recesívnu činohru pre tínedžerov a dospelých „O hlúpej kráľovnej“, či psychologickú komédiu „Rodinný návod“, alebo drámu – premiéru dňa 6. júna vo V-klube v Bratislave „Niet človeka bez človeka“, proste každé predstavenie divadla TANDEM.

fanúšik divadla TANDEM
Soňa Macejáková