Aj vám sa už stalo že ste sa prichytili ako sedíte a neprítomne hľadíte do steny netušiac, koľko času ste takto strávili? Koľko hodín, či minút ste strávili vytváraním hypotetických situácii a opakovaním tých, ktoré sa už stali? Ako ste si tisíckrát prebrali v hlave tú istú teóriu, riešili ten istý problém? Snažili sa všetko vyriešiť racionalitou svojej mysle a logikou? A akurát vás to vyčerpalo a spôsobilo ešte viac myšlienok...ešte väčší zmätok, hodný ešte väčšieho premýšľania...
Neprospelo by nám niekedy trochu vypnúť a menej zapájať svoju logiku, menej sa snažiť riešiť veci vlastným rozumom? Ja myslím, že áno. Chýba nám dôvera. Chýba nám pokora a stále si navrávame, že dokážeme všetko riešiť, na všetko prísť, že sme pripravení na to, aby sme naozaj všetko vedeli. Chceme odhlaiť tajomno, ktoré robí náš život životom.
Nechceme ležať na lúke a pozorovať vzdialené hviezdy len pre to, že sú krásne, chceme sedieť za teleskopom a hľadať stopy života vo vesmíre. Nechceme pozorovať východ slnka pre to, že je to úžasný zážitok, ale miesto toho radšej budeme pozerať prírodovedný film o percentuálnom zastúpení hélia v slnku. Ľudská zvedavosť a túžba po poznaní je prirodzená vec,vlastne je veľmi potrebné dychtiť po vedomostiach a veľmi čudné keby nás nič nezaujímalo. Ale neženieme ju práve my do neprirodzených rozmerov? Nevynechávame kvôli nej z nášho života to, čomu hovoríme viera? Čosi, vnútri v nás, čosi čo nenahmatáme a neuvidíme pod mikroskopom? Čosi, prečo sme šťastní ak sa na tie hviezdy náhodou pozrieme? Nechceme zabiť všetko tajomno a romantično, nechceme nevysvetliteľné veci vysvetliť len preto, že sami sa bojíme? Čoho? tmy? samoty? ničoho? Že sami hľadáme a neviem vlastne čo? Že sami veríme a neviem čomu, lebo nemáme dôveru už v nič? Že veríme v racionalitu, ktorá neexistuje? A možno hej, ale tá naša už je skôr úbohá náhrada toho, čo by sme mohli mať, keby sme odhodili našu neodolateľnú túžbu po poznaní všetkého...Cheme a potrebujeme vedieť, musíme vedieť ale nie na úkor nášho žitia. Vedieť primálo je nedostatkom, vedieť priveľa nás môže zničiť. Nesnažme sa vysvetliť vlastným rozumom veci, ktoré sa ním vysvetliť nedajú, ale tie, ktoré poznať môžeme sa s radosťou naučme aby sme mohli s múdrosťou ďalej ŽIŤ.
