Kúpime si plášť na myokard a necháme ho zmiznúť s prchavou vôňou fialiek. V letnom vánku si to snáď nikto nevšimne. Veď len v zime fialky nerastú tak ako sa patrí. Kvetináč vyhodíme z okna a budeme sledovať jeho pád bez konca v belavom vánku pohľadom stroskotancov. Nikdy nedopadne. Spolu s našim epikardom odletí do neznáma. A nám bude niečo chýbať. Nemal kotvu. Preto nespadol. Necitlivý hlupák. A možno až príliš cítil, to, čo my dnes nechceme. Premýšľal kvetináč správne? Vedia kvetináče odpovedať na otázku o anjeloch a ihlách? A či vôbec majú kvetináče radi anjelov? Tornádo z fialiek sa blíži na betónovú plošinu. Epikard a myokard hľadajú chýbajúcu časť. Kotvu? Kotva nie je podstatná. Kotva neexistuje. Oddáme sa tornádu nech nás unesie do búrky zimných rán?
