Hlavná postava príbehu Ivan Heinz, ktorého stvárnil Kryštof Hádek, je voľne inšpirovaná českým básnikom, filozofom a bohémom Egonom Bondym a jeho zápiskami z mladosti. Je mladý, nadaný a celý život plný ideálov má pred sebou. Považuje sám seba za zázrak modernej poézie, uteká z domou, je sklamaný marxizmom, v ktorý pôvodne veril a nakoniec sa dostáva do vyššej intelektuálnej spoločnosti, kde spozná svoju femme fatale Janu, ktorú bravúrne stvárnila sympatická poľská herečka Karolina Gruszka.
Kryštof Hádek pôsobí skorej ako nasilu rebelujúci mladík, hľadajúci sám seba v iných myšlienkových smeroch, než ako suverénny a drsný bohém typu Bondyho. To mu však neuberá na sympatickosti a určite je to jeho najlepšia úloha od Tmavomodrého svetu. Väčšiu pozornosť na seba púta už vyššie spomenutá uhrančivá polka Gruszka, ktorá s a v úlohe bisexuálnej Jany očividne našla. Spolu tvoria veľmi solídny herecký pár. Dopĺňa ich množstvo ďalších hercov menších úlohách. Za zmienku stojí slovenský herec Ľuboš Kostoľný, Miroslav Krobot v úlohe psychiatra, či Martin Huba ako Heinz starší. No a práve v dobre napísaných (aj zahraných), netradičných charakteroch je sila filmu. Ivan Heinz alias Emanuel Bonn je podľa jeho vlastných slov takzvaný „snílek co nespí“, má rôzne fantázie a predstavy. Je mladé ucho, ktoré sa musí snažiť o skúsenejšiu ženu. Jana spočiatku pôsobí neoblomne a nad vecou a je presne typom ženy po ktorej chlapi najviac túžia, nespútaná, nepredvídateľná a dominantná. Ich postavenie sa postupne vyrovná a ťažkú dobu , ktorá dokáže meniť ľudí, budú znášať spolu.
Film je zaujímavo technicky a najmä vizuálne zvládnutý. Mašínovi nebola prax z reklám zbytočná. Relatívne vysoký rozpočet ( 80 miliónov ) je vidieť a nebola to zbytočná investícia. Kamera je živá a obraz aj farba filmu sú tiež pôsobivé. Celkom inovatívne mi prišlo rozmazanie obrazu po krajoch okolo objektu záujmu hlavného hrdinu. Dej je trochu skromnejší, ide „len“ o bujarý život plný cigariet, alkoholu, pekných žien a názory rebelujúceho mladíka a jeho netradičného milostného vzťahu. Avšak ku podivu to vôbec filmu neuberá na záživnosti a kvalite. V poslednej tretine/sezóne film zvážnie a seriózne vyvrcholí, takže je film vyrovnaný a plynule prechádza vývojom ústrednej postavy v priebehu troch rokov, počas ťažkého a problematického historického obdobia, a síce rokov 1947-1949. Bola to pre nich doba krásne hrozná a hrozne krásna.
Celkovo ide v českej kinematografii za posledný rok o nadpriemerný snímok, najmä štýlovo. Obraz je ozaj pekný aj hudba skvelo dopĺňa atmosféru. Neobyčajne a netradične napísané postavy si u divákov získajú svoj obdiv, práve pre svoju „nezaškatuľkovateľnosť“ a zaujímavé životné osudy, ktoré vo väčšine súčasných českých filmov chýbajú.
Juraj Machálek
