Pomaly už tiež tridsiatnička sa ujala zároveň aj réžie. Pre študentku určite veľká príležitosť sa ukázať a presadiť. Skúsenosti starších kolegov nabrala pri nakrúcaní filmov o filme a navyše pracovala pod pedagogickým dohľadom Věry Chytilovej, takže by sa nemala stratiť a mohla by rozžiariť svetielko nádeje pre sľubnú mladú generáciu tvorcov.
Pre šesticu kamarátov pochádzajúcich z rovnakého malomesta Jablonca nad Nisou (odkiaľ pochádza aj režisérka) nie je život príliš sladký. Praha im nepomohla uskutočniť ich pôvodné plány zo životom. Milujú včely, ako znie v titulnej básni/piesni, pretože sú pracovité a užitočné a každý ich má preto rád. Toto im chýba, takto sa cítia. Cítia sa neužitoční a nemilovaní. A práve od zúfalstva a neúspechu v osobnom živote, z veľkomesta hľadajú únik. Príbeh týchto ľudí, hľadajúcich samých seba je intímny a až mrazivo pravdivý. Každý rieši svoje problémy, či už sú spojené so vzťahmi, manželstvom, či problémy súvisiace so sexuálnou orientáciou. Nejde však o tragickú drámu, skorej o zábavne podané ťažké životné príbehy. Bezprostredný humor v reálnych situáciách sa Rudolfovej podaril na výbornú. Každé životné zakopnutie a prešľap ktoréhokoľvek hrdinu vyznie humorne ,aj keď im do smiechu vôbec nebolo. V tom je zrejme najväčšia sila filmu Zoufalci. Práve takýto humor v českom filme chýbal už nejaký rok. Mladá režisérka nám ukázala, že humor životných príbehov nemusí byť vždy nudný a trápny.
Kvalitný humor však nie je však jediná silná stránka filmu. Zaujímavé je aj technické spracovanie filmu. Vynikajúca a osobitá kamera Michaela Kaboša, s ktorým Jitka spolupracovala už pri krátkometrážnom filme Nejlepší playbacková zpěvačka na světě , zaberá hercov z maximálnej blízkosti a pozoruje emócie vyjadrené tvárou a zaberá hercov aj pri bežných situáciách všedného života, ako je napríklad jedenie. To robí snímok ešte intímnejším a divák sa ľahšie s hrdinami stotožní. No a keďže film nemá len jedného hlavného hrdinu, ale hneď šesť, každý si vo filme nájde aspoň kúsok svojho ja a v určitých situáciách sa spozná. Zoufalci tak oslovia veľkú škálu ľudí, najviac však práve režisérkinu generáciu. Určite ale aj straší a mladší divák si v ňom niečo nájde.
Všetci hlavní hrdinovia filmu majú rovnaký priestor, takže nikto z hercov výrazne nevyčnieva nad ostatných. Ústrednú šesticu stvárnili: Simona Babčáková (Dagmar), Jakub Žáček (Otakar), Zuzana Onufráková (Silvie), Václav Neužil(Radim), Pavlína Štorková(Linda), Michal Kern (Tonda). Sú to predovšetkým divadelní, vo filme neopozeraní herci, občas sa objavili aj v televíznych seriáloch. Postavy im vskutku padli ako ušité. Našli sa v nich, dokonca ani postavy gayov Otakara a Tondu nie sú vôbec prehnané, ako to býva vo veľa filmoch.. Vedľajšie postavy partnerov ústrednej šestice sú svojimi až bizarnými, pokrútenými povahami a charaktermi veľmi solídne dopĺňajú túto „ľudskú komédiu zo života“ .
Dej nie je predvídateľný a zároveň je zaujímavo stavaný. Celý čas udržiava diváka v pozore, ani nemá príliš hluchých miest. Pri dialógoch sa dá slušne zasmiať, dokonca som sa tešil na každý ďalší, čím ma pobaví. Často citovaným a nezabudnuteľným hláškam z Ondříčkových Samotářov sa to ale nevyrovná.
Po dlhej dobe príjemné prekvapenie v českých kinách. Zoufalci sú opäť niečo nové na plátnach a vôbec nie zlé. Môžeme sa tešiť na ďalšie Rudolfovej filmy, a dúfať, že už nebudú len prekvapením, ale zárukou kvality.
Juraj Machálek
