„Thomas má rád pastovaný med", podľahol naliehaniu tajný zdroj z rodiny a na môj mierne začudovaný pohľad dodal: „Zájdi v piatok na trhovisko; starý včelár, ktorý med pastuje, tam určite bude." Zaujímavé. Pod Tatrami mám v príbuzenstve viacero výborných včelárov, ale o pastovanom mede som jakživ nepočul. Ešteže ho objavili vo Frankfurte.
V malom meste každý každého pozná. Už o pár minút som vedel, že včelár, ktorého hľadám, je tiež bežec - dokonca spoluzakladateľ medzinárodne známeho Čečehovského polmaratónu. Dvaja bežci sa ľahko dohodnú. Zavolal som na čerstvo získané mobilné číslo a hneď odfrčal do blízkej obce Čečehov. Beh a včely, včely a beh - čas v príjemnom rozhovore plynul rýchlo.
Pozrel som si aj klenoty sladkého kráľovstva - vrátane pastovaného medu. Čo to teda vlastne je? Med z väčšiny kvetových nektárov rýchlo kryštalizuje, no keď ho počas tohto procesu fortieľny včelár pomaly premiešava, vzniká lahodný, jemný a voňavý krém. Slinky sa mi zbiehali počas celého rozhovoru a späť som si okrem prezentov do Nemecka viezol aj produkty pre vlastnú kuchyňu. Zamaškrtila si celá rodina.
Návšteva Frankfurtu dopadla na jednotku. Medové darčeky zabodovali a s rodinou sme prežili v nádhernom meste pár nezabudnuteľných dní. Monika a Thomas sa o nás po celý čas starali s rovnakou pozornosťou, ako dobrí hospodári o svoje včelstvá.
Športový zážitok bol rovnako jedinečný. Energia sálajúca z pätnásťtisíc bežcov, ulice plné prajných fanúšikov, neúnavný rutmus bubeníkov, svetová elita na trati. Víťazný Wilson Kipsang zaostal na viac ako štyridsaťdva kilometrovej trati za svetovým rekordom iba o štyri sekundy! Vďaka jedinečnému podpornému tímu som svoj osobný rekord zlepšil aj ja.
Pobyt pod nebotyčnou, tristometrovou vežou Commerzbank, mi pomohol znovuobjaviť každodennú krásu Slovenska. Po návrate z bankovej metropoly Európy sa na trhovisku zastavujem častejšie. Rád vychutnávam príjemnú atmosféru krátkych rozhovorov a úsmevov, ktoré patria k čerstvému ovociu a zelenine. Samozrejme, že nevynechám ani starého včelára. Med obalený do zasväteného výkladu o včelách má celkom inakšiu chuť. Chuť človečiny.
Často počujem, že my Slováci sa nevieme predať. Slovenskí „medári" sa to postupne učia. Originálne fľaše, darčekové balenia, elegantné etikety, prekrásne výrobky z vosku, medovina rôznych chutí. Len či sme medzičasom nezabudli nakupovať... Otrokov akciových cien, blýskavých obalov a ohlupujúcej reklamy pribúda. Vieme ešte rozoznať skutočné zlato domáceho medu od mačacieho zlata medových zmesí privážaných nevedno odkiaľ?
Prejdite sa zajtra po trhovisku. Započúvajte sa do jeho premenlivej vravy, vdýchnite mnohoraké čerstvé vône. Možno nájdete aj svojho „medára". Pri najbližšej návšteve cudziny budete mať o darček postarané. A keď si ráno na chrumkavý chlieb natriete voňavú medovú pastu, nedostanú sa vám počas dňa hlbšie pod kožu ani trpkejšie chute života.
