Aj mne to napadlo až teraz, keď dennodenne nachádzam v poštovej schránke väčšiu a väčšiu hŕbu nápaditých materiálov kandidátov za poslancov samosprávneho kraja. Je až dojemné, čo všetko by pre nás v budúcnosti radi urobili. Ale čo včera a dnes?
V druhej polovici deväťdesiatych rokov som sa zúčastnil na prednáške sponzorovanej republikánskym inštitútom. O regionálnej samospráve so záujemcami diskutovala sympatická čiernooká politička; ak sa dobre pamätám, bola to primátorka mesta San Diego.
Na úspech v miestnej politike ponúkla jednoduchý recept. Ten, kto chce byť zvolený, mal by sa stať „advokátom" niektorého z vážnych problémov, ktoré ľudí v meste trápia. Odporúčala problém čo najlepšie spoznať priamo na mieste, v teréne, na ulici. Považovala za vhodné vypočuť si predovšetkým názory ľudí, ktorí tam žijú a potom odvážne a priamočiaro zastupovať ich záujmy a pomôcť im dotiahnuť dobrú vec do konca. Taký človek získa dôveru a ľudia ho v budúcnosti budú voliť, tvrdila svojimi slovami pani primátorka, lebo vidia, že je na ich strane, má čas, energiu a schopnosti.
Veľmi rád by som takého silného advokáta zelene v našej obytnej zóne privítal - dokonca, aj keby vedome kalkuloval s tým, koľko hlasov mu to vynesie. Namiesto toho dennodenne upratujem poštovú schránku plnú plagátikov s usmiatymi tvárami.
Nuž čo, ak nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed k hore. Zachovanie zelene v našom parku za to isto stojí. Pozriem sa do poslaneckého zoznamu a pokúsim sa nájsť niekoho, koho poslanecká fantázia pripustí aj iný spôsob získania voličských sympatií, než je schránkovanie perfektných prezentačných materiálov vo volebnej kampani.
Pretože pani primátorka zo San Diega to za nás v Košiciach pravdepodobne nevyrieši.