Už od rána mi v hlave vírili myšlienky typu: výlet, priehrada, plavba loďou... Manželovi som navrhla, aby sme práve dnes, keď je také teplé počasie, vyrazili na Oravskú priehradu, kde je možnosť plaviť sa na lodi. Zdal sa mu to celkom dobrý nápad, no akosi sme to nechali plávať.
Najmladší člen rodiny - Emanuel, zaspal a spokojne odfukoval zo svojej postieľky. A my, ako vzorní rodičia, venovali sme sa jeho dvom starším sestrám - Miriamke a Katke. Na žiadosť najstaršej päťročnej Miriam sme sa všetci pustili do skladania obľúbeného puzzle. Veru ani mladšia, trojročná Katka nezaháľala, ale usilovne hľadala správne dieliky do nášho spoločného dielka. Už bolo takmer hotové, keď k nám prišiel dedko s veľmi lákavou ponukou od babky (bývame v rovnakej bytovke, takže máme k sebe na skok).
Vraj či nechceme ísť na loď len s dievčatami, kým ešte Emko spí, že s ním bude rada. Maminke som sa o mojom nápade zmienila a tak mi perfektne "prihrala do kariet". Trvalo to snáď len 15 minúť, kým sme sa pripravili na odchod. Do kabelky sme nahádzali najnutnejšie veci a už aj bežali k autu. Šikovne sme si posadali a vyštartovali. Bolo skutočne horúco. Cesta netrvala dlho. Oravská priehrada je totiž len kúsok od nášho mesta, takže dievčatá nemali najmenší dôvod na nudu.
Prekvapilo ma veľké množstvo áut, skoro sme nemali kde zaparkovať, no našťastie sa jedno miesto pre nás našlo. No niet sa čo čudovať, v taký horúci deň. Do lodného prístavu sme už pokračovali pešo. Nie je to ďaleko a cesta bola príjemná, pretože okolo bolo veľa stromov, ktoré vytvárali skvelý chládok. A myslím, že všetko bolo perfektne načasované. Dorazili sme k prístavu práve vtedy, kedy sa čakalo na ďalšiu plavbu. Dievčatá boli také nažhavené. Videli sme loď ako sa premáva po priehrade a pohľadom sme ju priťahovali už nášmu brehu.
Konečne sme sa dočkali. Loď zastala a cestujúci sa mohli nalodiť. Nezaobišlo sa to samozrejme bez pravej slovenskej tlačenice, veď ako by to bolo, sme predsa Slováci! Bez ujmy na zdraví (nerátam cigaretový dym, ktorý nás obklopoval), sme sa šťastne usadili na palube lode. Detské oči žiarili ako hviezdy. Prvý krát na lodi! Pre mňa boli zážitkom naše deti. Cítili sme, ako sa loď odtrhla od brehu a jemne sa knísala na vode. Deti prilepené na okne ani nedýchali. Hľadeli sme do diaľky a vychutnávali si jasnú oblohu, ktorá objímala zelené pohoria vynárajúce sa z hladiny priehrady.
Takáto nostalgia netrvala dlho. Obraz v okne sa výrazne nemenil a tak sa deti odtrhli od okien s cieľom poprezerať každý kút na palube, no šikovný ocko ich rýchlo zaujal sladkosťou. Oboplávali sme Vtáčí ostrov, je chránený pre možstvo vzácnych vtákov, ktoré sa tu vyskytujú. Pre mňa bolo zážitkom vypočuť si históriu vzniku Oravskej priehrady a viaceré zaujímavosti v číslach. Napínala som poriadne uši, aby som si čo najviac zapamätala. Napríklad: priemerná hĺbka: 15 m, najhlbšie miesto : 35 m - pri priehradnom múre, množstvo vody je 360 miliónov litrov, rozlohou najväčšia na Slovensku, no presné číslo mi už vyplávalo z pamäte, nadmorska výška hladiny je 600 metrov nad morom. Nachádza sa v Hornooravskej kotline, obklopená je Slovenkými Beskydmi. Pod Oravskou priehradou je zatopených niekoľko dediniek - Osada, Lavkovo, Ústie - odkiaľ je rodákom prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny - Anton Bernolák. Jednou z nich je tiež Slanica. Podľa nej je pomenovaný aj Slanický ostrov, na ktorom na nachádza múzeu sakrálneho umenia. Tu sme mali polhodinovú prestávku v plavbe, ktorá bola pre nás trošku krátka na dokonalú obhliadku všetkých umeleckých diel. Miriamka nespustila z ruky foťák a Katka zas nechcela pochopiť, prečo nemôže nič chytať. Niektoré sošky by si možno vzala so sebou, keby som ju pevne nedržala za ruku. Hlasný klaksón z lode nás však posúril, aby sme opäť nastúpili. Ako vždy medzi poslednými.
Spiatočná plavba z ostrova do prístavu nebola rovnaká ako tá pred tým. Miriamka sa totiž stala kapitánkou lode! Hlavný kormidelník jej dovolil vojsť do riadiacej kabínky a držať nefalšované kormidlo celej lode. Toľko štastia pokope! Najprv cesta loďou, návšteva ostrova a k tomu ešte toto. Len pozor, aby sme cestujúcich nemuseli vyťahovať z vody. Dokonca si to namierila priamo na priehradný múr, vraj čo nám má stáť v ceste! Snáď dnes ani nezaspí od vzrušenia. Obdivovala som tú trpezlivosť, s akou ujo odpovedal na všetky Miriamkine otázky a zároveň som s naširoko otvorenými očami nasávala všetku tú nádreru, ktorú som aj ja mohla vidieť priamo z riadiacej kabínky.
Vychutnali sme si plnými dúškami posledné výhľady na oravské "more" priamo z lode a pomaly sme sa presunuli k jej východu. V prístave uz stáli ďalší nedočkavci, aby mohli tiež prežiť krásne a neobyčajné chvíle podobné tým naším. Pôvodný zámer bol urobiť niečo pre deti a nakoniec som zistila, ako som obohatila vlastne samú seba.
