Stretli sme sa už mesiac vopred ako sme si mali spolu sadnúť za náš "internátny" štedrovečerný stôl. Rozhodli sme sa, že ten čas do slávnostnej večere bude mať každá z nás (boli sme samé dievčatá) svojho "anjela" a zároveň každá bude anjelom pre niekoho a zároveň pripraví malý darček pre svojho zverenca. Mali sme si vylosovať mená a tvorivé spolužiačky na každý papierik pripísali aj jedno písmeno, preto aby sme to mali ťažšie, malo to byť začiatočné písmenko vianočného darčeka.
S jednou mojou spolužiačkou sme sa tesne pred týmto "osudovým" losovaním v jednej veci tak trošku nezhodli, nuž to medzi nami škrípalo. Chvíľka napätia! Každá z nás siahne do vrecúška s papierikmi a jeden vyberie - meno spolužiačky, pre ktoré bude nasledujúci mesiac anjelom a začiatočné písmenko darčeka.
Losujem ja. S jemným chvením v rukách a s tušením kto to bude, som to mala čierne na bielom. Bola to presne tá spolužiačka, s ktorou sme mali slovnú výmenu názorov. Spontánne som zvolala: "ja som vedela, že si vytiahnem túto osobu!" Pri jej mene bolo písmeno "R". Všetky baby boli zvedavé, kto si koho vytiahol, no do poslednej chvíle to malo byť tajomstvo, okrem menších dôverných pomocníkov. Potom sme sa rozišli každá za svojimi vysokoškolskými povinnosťami.
Nasledujúci mesiac bol veľmi príjemný najmä pre tie spolužiačky, ktoré mali zvlášť starostlivých anjelov. Aj ja som sa snažila a veru ma to prinútilo čo najskôr odpustiť. Nemalo by to význam hnevať sa, veď by som celú túto krásnu aktivitku úplne pokazila.
Prišiel deň "D". Všetky sme pripravovali náš nádherný vianočný večer. Všetko bolo naozaj ako má byť: kapustnica, koláče, oblátky, med, vyzdobený stromček, sviatočné oblečenie, vyleštená a vyzdobená izba (bola to naša) a samozrejme darčeky a ešte to bolo celé zahalené do rúška tajomstva našich anjelov.
Slávnostná chvíla bola tu. Bolo to skutočne veľmi vzrušujúce, ako keď sú tie pravé Vianoce - 24-tého. S veľkou vážnosťou sme sedeli okolo stola, zjedli oblátky s medom, kapustnicu... zaspievali koledy. A dlhoočakávaná chvíla - rozdávanie darčekov a vyzradnie anjelov! Jedna za druhou, tak ako sme sedeli okolo stola sme prichádzali ku stromčeku a dozvedeli sme sa svojho anjela. Bolo to príjemné prekvapenie. No ešte väčším očakávaním pre mňa bolo, ako zareaguje spolužiačka, ktorej som bola anjelom ja. Podľa zadaného písmenka "R" som jej darovala živú rezanú ružu, bola taká jemná a zároveň pichľavá, ako možno náš spoločný vzťah. Zabalila som jej stonku do papierika na ktorom bolo toto:
Raz ráno rozkvitala ružička. Rástla, rástla. Roztvorila radostne ramená. Raz ráno rozkvitol ružový raj...
Riečka rozprávala rakom, rybám rozprávku: Raz ráno rozkvitla ružová ružička radosti. Rástla... Rada rozdávala radosť rozvoniavaním. Roztvorila radostne ramená - rozvoniavať. Ríša radosti rozkvitala. Rozprávkár rozprával rozprávky, ruka rozdávala raj, raj rozdával radosť, radca rady, rieka ryby. Rodičia robili radosť ratolestiam: robili raňajky, radili, riešili rovnice, rozprávali. Ratolesti robili radosť rodičom...
Realita: raz ráno... Ruky rozbili raj. rozdráždili, rozdrvili rodinu, rozhnevali rodičov. Ruky rozplakali ratolesti. Ruky rozplakali ružu. Ruža ronila rosu. Ruky rozbúrali radosť.
Raz ráno rozrušení rodičia reklamovali radosť. Rada rodičov rozhodla renovovať rozbité, rešpektovať rodinu, rozpáliť radosť, rešpektovať raj. Revolúcia radosti: Rýchlo rezko režte rozbroje! Rozhodli: riadiť raj radosťou. Rozriešiť rozpory. Raj rastie rozdávaním radosti. Rozhybme rozhovory, rozlomme rozbroje, roztopme rozladené rána, rozosmejme rozplakaných! "Ríša radosti renovovaná!" - rinčala radosť rúk.
Ruža rozdáva radosť, robí raj rozvoniavaním. Ruža roztvorila ramená - rozvoniavať.
Spolužiačka nahlas a so slzami v očiach čítala tento text a všetky sme pri tom plakali. Takáto odpoveď mi úplne stačila. Na konci dodala, že po mojom spontánnom zvolaní hneď vedela aj ona, že som si vytiahla práve ju.
Tento článok venujem všetkým mojim spolužiačkam ako poďakovanie za nádherné štyri roky, ktoré som mohla s nimi prežiť.
