Vopred priateľsky upozorňujem tých, ktorí blogera chcú zaradiť k „našim“ alebo „ich“, že autor blogu je učiteľ fyziky, techniky a informatiky, jeho myslenie je technokratické = platia iba fakty. Neuznáva teda bežne uznávaný princíp diskusie vlastný členom siekt, agitátorom a politickým fanatikom, že „naši majú vždy pravdu“. Nemajú. A čím skôr to pochopia a na realitu sa budú pozerať iba cez fakty, tým lepšie. A teraz k veci.
Nestačí protestovať, treba predstaviť alternatívu
Večerné správy v televízii. Je asi dva týždne po voľbách v Peru. Rušná demonštrácia. Redaktor sa pýta protestujúcej, proti čomu protestujú.
- Proti novej vláde.
- No ale veď pred dvoma týždňami boli voľby a tá vláda bola riadne zvolená.
- Áno, ale nám sa to nepáči.
Spozornel som. Absolvoval som už mnoho volieb, víťazi aj zostavovatelia vlády boli rôzni (od HZDS cez SDKÚ po OĽANO&Co.), ale nikdy mi nenapadlo po vyhlásení výsledkov ísť na ulicu a kričať „Dole s vládou“. Skonštatoval som, že väčšina Slovákov mala pravdepodobne iný názor ako ja, ale treba to rešpektovať. Alebo inak, ak neuznáme, že rozhoduje väčšina, aj keď nám sa to nepáči, popierame demokraciu.
Podobne to bolo na Slovensku. Aby bolo jasné, je logické v nejakom štáte protestovať proti nejakému činu, opatreniu, navrhované zákonu aktuálnej vlády, ale nejako nevidím zmysel dva týždne po voľbách protestovať proti ich výsledku. Skôr by som sa zamyslel, prečo tí druhí získali viac hlasov.
Čisto teoreticky – ak by na naliehanie demonštrantov na druhý deň vláda podala demisiu a vypísala nové voľby, ako by asi skončili? Podľa demonštrantov by sa voliči zrazu zmenili a volili opačne? Podľa mňa by každý volil rovnako ako predtým a výsledok by bol rovnaký. Zase demonštrácie? Výhodou demokracie je práve to, že ak voličom vláda nevyhovuje, o 4 roky si môžu zvoliť inú. A tie 4 roky využiť na zmenu myslenia väčšiny.
A tu sme pri podstate veci – ak opozícia chce zmenu, voliči musia získať iný názor na jej schopnosti, prípadne nezúčastnení musia cítiť potrebu ísť k voľbám. Nestačí kritizovať, žiadať nové voľby s rovnakým výsledkom. Tí, ktorí chcú v najbližších voľbách vyhrať a zostaviť vládu, musia voličov o svojej kvalite presvedčiť. Ponúknuť lepšiu alternatívu, ktorá osloví väčšinu.
Tieňová vláda
Prejdime na Slovensko. Občanov nezaujímajú hádky šéfov strán, občanov zaujíma čo by ponúkli tie strany, ak by boli spolu vo vláde. Dohodli by sa vôbec? Lebo občania očakávajú nielen kritiku prijatých opatrení, ale hlavne ponuku, ako by to urobila druhá strana.
Ako je to dnes? Vláda prijme nejaký zákon, občan v televízii vidí redaktorov, ktorí pobehujú od politika k politikovi a zbierajú vyjadrenia, čo sa danej osobe nepáči. Nedozvie sa však podstatné - ako by to robil on, jeho strana. A čo by to povedali jeho koaliční partneri. Dohodli by sa, zhodli by sa prioritách, rozoznali by ich? Alebo by boli zase hádky na nepodstatných „kultúrnych témach“ typu gender, LGBT, multikulti? Kde jeden nespokojný poslanec (zabezpečujúci malú väčšinu) zablokuje parlament? Kde neznášanlivosť dvoch šéfov strán vyvolá predčasné voľby (pri ústavnej väčšine)? Kde každá strana namiesto dohody vedie trvalú volebnú kampaň a chce neustále upozorňovať na to, čím sa líši od tých druhých? Lebo zabudla, že nie je dôležité koľko percent získa, ale s kým sa spojí, aby získali spolu 51% hlasov.
Jedným z príkladov nepochopenia potreby spojencov bola predvolebná kampaň PS. Pred poslednými dvoma voľbami bol ich najväčším nepriateľom strana SaS. Za výdatnej podpory médií. Zo strany PS je pochopiteľné, že chceli mať čo najviac hlasov a snažili sa získať voličov SaS, ale nejako im nedošlo, že 20% PS + 10% SaS je viac ako 25%PS + 4,9% SaS, lebo prídu o možného koaličného partnera a časť voličov SaS nikdy PS voliť nebude. No a bez koalície nebude vláda.
Aj aktuálne rozpory PS – KDH - Slovensko vedú voličov opozície k pochybnostiam, či sa tieto strany dokážu po voľbách dohodnúť aspoň na niečom, alebo to skončí zase hádkami a predčasnými voľbami. Pre istotu zopakujem podstatu - strany by si mali uvedomiť, že spolu potrebujú 51%. Získať ich môžu jediným spôsobom – presvedčiť voličov, že ich návrhy na riešenie problémov SR sú lepšie a že sa na nich dokážu dohodnúť.
Jediným normálnym a prehľadným riešením ako zoznámiť verejnosť so svojimi predstavami je tieňová vláda. Ktorej zloženie bude mať rovnakú štruktúru ako aktuálna, kde každý minister aktuálnej vlády bude mať tieňového ministra. Už to, že sa zhodli na ministrovi, bude pre voličov dobrý signál. Na každý návrh súčasnej vlády (ktorá má tiež problémy s dohodou strán) musí tieňová vláda verejnosti predložiť svoje riešenie.
Predloží vláda návrh konsolidácie? Tieňová vláda predloží svoj návrh.
Predloží vláda nezmyselný školský zákon? Tieňová vláda predloží svoj návrh.
Predloží vláda rozpočet? Tieňová vláda predloží svoj návrh.
Predloží vláda zákon o energopomoci? Tieňová vláda predloží svoj návrh.
Predloží vláda návrh na využitie Fondu obnovy? Tieňová vláda predloží svoj návrh.
Pri predkladaní budú stáť všetci koaliční partneri za tieňovým ministrom a jednoznačne ho podporovať. Žiadne individuálne vyjadrenia, exhibície a reči typu „podporili sme návrh, ale máme výhrady“. A po predložení návrhu vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať všade, vo všetkých médiách (od TV po TikTok) výhody svojho návrhu. Občan návrhy posúdi a skonštatuje, že mu viac vyhovuje ten vládny alebo ten opozičný. Po čase a posúdení viacerých návrhov zistí, kto to robí lepšie. Rozhodne sa ho voliť.
Aby nejaké strany zo slovenského spektra strán a ministrán vytvorili tieňovú vládu, musia byť splnené minimálne tri podmienky.:
- Šéfovia strán by museli dať prednosť rozvoju Slovenska pred rozvojom vlastnej strany.
- Strany by sa mali dohodnúť na prioritách (zdravotníctvo, hospodárstvo, školstvo, doprava, živnostníci) a úplne vynechať vyjadrenia k témam, na ktorých sa nezhodnú. Na tie bude čas až bude štát v poriadku, rast 5% HDP ročne a všeobecná spokojnosť strednej triedy.
- Strany by nemohli rozmýšľať v štýle „do tieňovej vlády nejdeme, počkáme či nás terajšia koalícia nezoberie medzi seba namiesto nejakého neposlušného člena“.
Nepochybujem že politici a ich radcovia o tieňovej vláde už niečo počuli. Ak doteraz nevznikla, asi majú svoje dôvody. Prípadne svoje priority. Slováci sa vždy radi pridávali k víťazom.
