Dvor

na priedomí sedí kohút,

čiernymi očami zavesený do tmy,

niet brieždenia, niet súcitu,

oni šli na porážku,

je iba pamäť prstov

s krvou, perím a hlinou,

koža prerastená činmi,

oni blúdia hospodárskymi budovami

búšiac do udupanej zeme,

otvárajú papule a mumlajú

zvuk hrubý ako masívne dlane,

to, čo gazda nikdy nevyslovil,

na čo gazda nikdy nepomyslel...

niet východu, niet zrkadiel,

je iba špinavá tabuľka skla,

na nej matný obraz psa,

červ hlboko v jeho hrudi,

že tu patrí, už len sám,

niet čím ho nasýtiť-

-hlad, čiernu plieseň,

tento dvor