Prečo Američania, Briti, Francúzi a väčšina svetových médií ignorujú odhalenie, že bol objavený sklad s chemickými zbraňami, kontrolovaný sýrskymi opozičnými silami a teda nie Asadom? Iba preto, že pochádza z ruských zdrojov?
Prečo by mala svetová verejnosť pripisovať väčšiu váhu vyhláseniam amerického ministra zahraničia Kerryho, ako oznámeniu ruského ministerstva zahraničných vecí, že odovzdal sekretariátu generálneho tajomníka OSN informácie o možnom použití chemických zbraní sýrskymi opozičnými silami a teda nie Asadom?
V našich geografických končinách sa to hovorí iba veľmi ťažko, ale ruské úsilie o politické a diplomatické riešenie situácie v Sýrii vyznievaja dôveryhodnejšie, ako americko-britsko-francúzska na rýchlo vyhlásená krížová výprava. Veľmi dobre vieme, že o utrpenie bežných Sýrčanov ide mocnostiam až v poslednom rade. Američania, Rusi, Briti, Francúzi, ale aj Irán majú v tomto regióne svoje záujmy a každý z aktérov si ich presadzuje, ako vie.
Ak už nie naša diplomacia, tak aspoň slovenské médiá by nemali tlieskať jednej strane tohto konfliktu záujmov, keď sa chystá zaútočiť v neprospech jedného z aktérov sýrskeho (dnes už zástupného) vojenského zápolenia.
Ako správne poznamenáva Jan Schneider, chemické zbrane sú nástrojom zúfalcov. V tejto chvíli nie je v zúfalom postavení Asad. Ako pred nedávnom priznal britský premiér David Cameron, vládne vojská dobývajú jednu stratenú pozíciu za druhou, preto sa režim nepotrebuje uchýliť k použitiu chemických zbraní.
Naopak, v zúfalej situácii je sýrska opozícia a jediné, čo ju môže spasiť, je intervencia z vonka. A tá mohla prísť len po prekročení Obamom toľko spomínanej červenej čiary. Čo ak tomu práve opoziční sily dopomohli?
Jediná správna reakcia na chemický zločin je medzinárodné vyšetrovanie pod vedením krajín nezúčastnených na záujmovom konflikte v Sýrii. Lenže o to nemajú najmocnejší hráči zjavne žiaden záujem.
