Poradca Jána Figeľa Marek Martin Dobránsky napísal blog o salto mortale Radoslava Procházku, ktorým má byť údajne jeho podpora SaS vo voľbách do Európskeho parlamentu. Odhliadnuc od toho, že jediný, kto by mal tento krok hodnotiť, sú voliči pán Procházku, tento blog ukázal veľmi pokrivený pohľad KDH nato, čo je politika a čo náboženstvo. Nehovoriac o tom, že mať na výber napríklad medzi expertom Oravcovm a tetou od sporáka Záborskou, volím toho prvého, aj keď s politikou SaS často polemizujem.
Späť k blogu Martina Dobránskeho. Autor sa samozrejme nepriznal, že je poradcom predsedu KDH Jána Figeľa. Možno aj preto je na Procházku taký vysadený a nazýva ho bezcharakterným a bezzásadovým.
Poradca Dobránsky píše (a naráža tým na Procházku): „Vystríhajte sa falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú dravými vlkmi.“ (Matúš 7:15). Vrchol, nonsens a úplne nepochopenie rozdielu medzi politikou a vierou! (A tiež nepochopenie pojmu falošný prorok a metafory vlkov v ovčom rúchu.)
Slovo politika pochádza podľa slovníka neskoro latinského pojmu politice, čo znamenalo umenie správy štátu. Nie správy Božieho kráľovstva na zemi. Štátu!
Keď Slovo Božie, tak slovo Božie: „Dávajte teda cisárovi, čo je cisárove a čo je božie, Bohu“ (Mt 22,21). Týmto výrokom sa hádam Kristus perom evanjelistu svätého Matúša (autorita aj pre KDH) vyjadril celkom jasne o rozdiele medzi štátnou mocou a náboženstvom.
Radoslav Procházka sa veľakrát vyjadril, že viera je jeho osobná vec. Podporou SaS okrem iného ukázal, že neposudzuje ľudí podľa ich vyznania, čo sa, bohužiaľ, o pánovi Dobránskom povedať nedá.
Keby sme nevedeli, že Písmo je v podaní KDH to isté, čo marxizmus pre komunistov, teda len propagandistický nástroj, mohli by sme na základe blogu poradcu Dobránského usudzovať, že jeho strana považuje kresťanstvo za štátne náboženstvo. A je mu jedno, že v tomto štáte žijú ľudia, ktorým sa takého miešanie politiky a náboženstva nepáči.
Ako keby Martin Dobránsky hovoril: Je jedno, komu vládneme, ale budeme vládnuť kresťansky! Naopak Radoslav Prochádzka necíti potrebu násilne ľudí presviedčať, že kresťanstvo je to pravé orechové, stačí mu, že on to má v hlave hodnotovo usporiadané a žije podľa kresťanskej viery.
Mimochodom, napriek tomu, že nie som fanúšikom SaS, pozrela som si ich program, s ktorým idú do volieb do Euróskeho parlamentu a nič „kacírske“ som tam nenašla. Ale dobre, ide o princíp – s liberálmi nie!
Je od KDH farizejské vyčítať Procházkovi, že nekoná kresťansky. Tu by sa žiadalo spomenúť si na podobenstvo o trieskach v očiach blížnych a brvnách v očiach vlastných, všakže pán Dobranský?
Ak by sa KDH riadilo Písmom, nemohlo by sa púšťať do intrigánskych politických súbojov a už vôbec nie produkovať tak jedovaté blogy, aký napísal pán Dobránsky. V Písme sa totiž píše: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Ako posledné by som rada pripomenula pánovi Dobránskému, že ak usvedčuje Procházku, že robí politiku „účel svätí prostriedky“, mal by sa pozrieť do vlastného hniezda:
Napriek chrleniu síry na Smer bolo KDH ochotné spojiť sa kvôli ochrane rodiny s týmto „diablom“ a tiež ísť so Smerom v župných voľbách.
Napriek Hrušovského tvrdeniam pred prvým kolom prezidentských volieb, že Kiska je nebezpečný experiment, v druhom kole, aby nevládol Fico, podporilo KDH Kisku.
Vaša reč, nech je áno – áno, nie – nie, poučil učeníkov Ježiš. Politika KDH je však v priamom rozpore s touto požiadavkou, pretože skôr zodpovedá modelu áno – nie, nie – áno. Ak teda nabudúce bude pán poradca Dobránsky siahať po Biblii ako po obušku, mal by si dvakrát rozmyslieť, či ním naozaj niekoho ovalí.
