Slúži ku cti pastoračnému centru, že sa snaží prebúdzať v mladých záujem o veci verejné, o politiku. Veľkým lákadlom pre mnohých mladých je, že diskusiu bude moderovať Štefan Hríb. Celá diskusia však stráca glanc, keď si uvedomíme, kto majú byť hlavní rečníci. Milan Krajniak a Peter Pčolinský – prvý je bývalý predseda konzervatívnej platformy strany Nova, druhý je zase jej prominentným členom.
Na rozdiel od Petra Pčolinského u Milana Krajniaka môžeme hovoriť aspoň o sčítanosti a inteligencii. Bol poradcom ministrov vnútra Vladimíra Palka a Daniela Lipšica. S pánom Krajniakom som si už vo svojom živote pár mailov a správ na sociálnej sieti vymenila a môžem teda zodpovedne povedať, že ak sa bude konať diskusia o svetových vodcoch, akými boli Churchill alebo de Gaulle, je partnerom do diskusie. Dovolím si povedať, že v tomto ohľade budú aj s Hríbom rovnocenní partneri. Ale aby Krajniak hovoril o korupcii na Slovensku, to mi príde absolútne zvrátené.
Pozrime sa na túto partiu troch kamarátov pátračov.
Peter Pčolinský si za menom píše „organizátor protestov Gorila“. Tých protestov, čo boli za ministra vnútra Daniela Lipšica? V tej dobe odmietal prepojenie na ministerstvo vnútra, hoci jeho brat tam pracoval ako vedúci organizačného odboru kancelárie ministra a bol jedným z Lipšicových najbližších spolupracovníkov. Dnes je situácia taká, že Peter Pčolinský je členom Novy, spravuje niekoľko profilov na sociálnych sieťach, napríklad aj s názvom „Daniel Lipšic na strane slušných ľudí“. Donedávna bol zamestnaný v Krajniakovej kaviarni. Jednoducho Peter Pčolinský je zjavne Lipšicov človek.
Milan Krajniak bol okrem poradcu Lipšica aj nominantom KDH vo Fonde národného majetku v čase, keď svoju históriu písala kauza Gorila. Neskôr bol vo vedení strany Nova a je tútorom blogera Bránika až do takej miery, že keď si blog.sme.sk preveruje údaje uvedené v jeho článku a na tú chvíľu ho pozastaví, na Krajniakovej stránke sa hneď objaví poplašná správa o cenzúre v SME. Ale držme sa faktov. Pán Bránik sa podľa svojich slov adresovaných mne stretol s pánom Krajniakom jeden krát, podľa slov adresovaných iným dvakrát a v skutočnosti sú v kontakte neustále.
Pán Krajniak je spolu s Marcelom Klimekom (ďalším potentátom Novy) trestne stíhaný. Áno, ešte stále za nákup toho odpočuvacieho systému. Chudák Robert Kaliňák už musel dokúpiť po rokoch nejaké súčasti v snahe chalanov z toho vysekať a dokázať, že ten odpočúvací systém nie je úplný šrot. A furt nič. Stále sú tam nejaké peniaze stratené. Tak si pán Krajniak založil stránku, kde sa prezentuje ako posledný križiak a píše storky o Pente.
Prečo práve o Pente? Niežeby sa o Pente písať nemalo, práve naopak. Ale o úprimnosti úsilia pána Krajniaka pri odhaľovaní neprávostí finančných skupín môžeme s úspechom pochybovať. Prečo? Lebo v snahe poradiť Nove, ako preraziť, prišiel ich marketingový mág Ľudovít Tóth na to, že si musia nájsť nepriateľa a po Gorile je Penta tým najzvučnejším. Doslova napísal: „Penta a politická korupcia (DL tému viditeľne tlačil už pred Pentou) je super – je to náš pilier, výživa, materské mlieko a manna. Bez nich by sme boli out. Nesmieme ich pustiť, naopka treba tieto témy rozvíjať (...) a držať až do volieb.“ Treba k tomu ešte nejaký komentár?
Na stránke pána Krajniaka sa veľa nových informácií o kauze Gorila neobjavuje, ale stránka potrebuje výtlak, aby mala masovú čitateľskú základňu. Jej autor zrejme dúfa, že keď príde súdny deň, tak jej priaznivci budú kričať, že križiak je nevinný a jeho prípadné potrestanie v kauze odpočúvacieho systému je odplatou Penty za Pentastory. Áno, samozrejme, stránka slúži aj na ovplyvňovanie svedkov, preto by prokurátor mohol pouvažovať aj nad väzbou. V tomto svetle je pozvanie Krajniaka na diskusiu o korupcii rovnako nevhodné ako nechať najväčších oceliarskych producentov prednášať o neškodnosti skleníkových plynov.
Čo ale robí v tejto Lipšicovskej partii inžinier Štefan Hríb? Keď si pred časom skúšal bloger Bránik robiť ako spolupracovník Týždňa mediálny výtlak, napísal článok, v ktorom o mne uviedol desať viet. Každá obsahovala klamstvo, zavádzanie alebo fabulovanie.
Samozrejme, napísala som pánovi Hríbovi. V dobrej viere, že nevie o križiackej objednávke, ktorá stála za týmto článkom. Vetu po vete som rozobrala a ukázala, čo je klamstvo, čo prekrúcanie. Vyjadrila som tiež názor, že hádam ako skúsený novinár chápe, že takto sa žurnalistika nerobí. Že skutočne nemôže byť z desiatich viet desať klamlivých. Ale čuduj sa svete, nič... Ani odpoveď, ani zverejnená oprava.
Neviem, čomu sa to Týždeň prepožičiava. Z úcty k niektorým úžasným ľuďom, ktorí tam píšu, mi to je ľúto. Dúfam, že sa z toho týždenníka nestane Lipšicova hlasná trúba a že v Univerzitnom pastoračnom centre nabudúce zvážia, komu dajú priestor, aby pred študujúcou mládežou mudroval o korupcii.
