My sme taký zvláštny národ. Zvolením Kisku sme povedali, že slovenská politika potrebuje reštart, ale vyžadujeme od nových strán, aby podporovali kandidátov tých starých. A už vôbec sa nám nepáči, keď príde kandidát, ktorý je v politike nováčikom. Ako si teda predstavujeme ten reštart?
My možno vôbec nechceme mať fungujúce samosprávy, len by sme radi porazili Smer. Ak je to takto, potom žiadny reštart nechceme a vyhovuje nám stále voliť menšie zlo.
Čo rozhovor s Procházkom, to otázka, či si nemyslí, že nasadením vlastných kandidátov v niektorých mestách pomáha Smeru. Hovoríme napríklad o Bratislave a Košiciach.
Ale Procházka predsa urobil presne, to, k čomu vyzval mladých a šikovných ľudí prezident Andrej Kiska. A my, namiesto toho, aby sme ocenili, že si dal tú námahu, napádame ho, že nechce pokračovať v starých poriadkoch. No to je výborné.
Veľkou väčšinou médií obdivovaný prezident Kiska vyzval mladých šikovných ľudí, aby sa hlásili do verejnej služby – aby išli do politiky. Tak my už neveríme ani pánovi prezidentovi Kiskovi? Alebo mu veríme, ale máme pocit, že tí šikovní ľudia by sa tam mali dostať zázrakom?
To vážne chceme mať len dve voľby? Smer a NeSmer? Trochu málo na jeden sebavedomý národ, nie?
Už som to raz citovala a zacitujem to opäť: „Najväčšou metlou demokracie je voľba menšieho zla. Pretože menšie zlo sa prostým aktom voľby nutne stáva zlom veľkým,“ hovorí ekonóm Milan Zelený.
Nespočetnekrát pred prezidentskými voľbami sa kydalo na Procházku, že len berie hlasy božskému Kňažkovi a ešte božskejšiemu Kiskovi. Prípadne tu boli aj takí, ktorí verili, že išiel do volieb, aby zobral hlasy Hrušovskému. A ako to nakoniec dopadlo? Procházka mal o približne štyridsať tisíc hlasov menej ako Kiska a o stopäťdesiat tisíc viac ako Kňažko.
Myslím si, že týmto výsledkom Procházka dokázal, že tu nie je na to, aby niekomu bral hlasy, ale aby získaval mandát pre svoj program. Idú ďalšie voľby a história sa nám opakuje. Naletíme opäť prieskumom a rečiam, že Procházkovi ľudia len niekomu berú hlasy, aby vyhral Smer?
Čo musí človek urobiť, aby nám dokázal, že chce zmenu k lepšiemu? Podporou kandidátov tradičných strán a starých politikov v nových stranách sa to dá dosiahnuť asi ťažko. Možno ešte v týchto voľbách Smer neporazíme, ale nepozerajme sa len na to, čo bude po 15. novembri, ale najmä na to, čo bude po marci 2016.
Nemusíme voliť Procházkových kandidátov, možno ani ja nebudem, ale nedehonestujme snahu o skutočnú zmenu podozrením na hranici konšpiračnej teórie, že to robí pre Smer. Poďme aspoň raz nevoliť systémom Smer – NeSmer, ale skúsme voliť podľa programov.
