Kto číta moje blogy vie, že v prvom aj druhom kole budem voliť pána Procházku. O svojich dôvodoch som tu už popísala veľa. Teraz by som pod vplyvom diskusie v HN Clube rada vysvetlila ľuďom, ktorí zvažujú voľbu Andreja Kisku, že máme ako krajina na viac.
Pán Kiska celý čas odpovedal len na otázky moderátora, ktoré boli možno štyri. Každú druhú vetu začal ako hokejista slovnou barličkou „tak určite" a všetky odpovede boli úplne mimo mísu a hlavne nekonkrétne. Veď napokon po kliknutí na vyššie priloženú linku sa môžete presvedčiť sami.
Ostatní kandidáti viedli čulú debatu, dopĺňali sa, oponovali si, dalo by sa povedať, že moderátora ani nepotrebovali.
Boli dve odpovede pána Kisku, ktoré síce boli vágne, ale až mi zabehlo, keď som v nich vylúštila jeho postoj.
O Ukrajine by mali rozhodovať ľudia tejto krajiny a akt Ruska je agresiou. Z pohľadu Ruska sa budeme musieť zamyslieť nad tým, ako budeme pokračovať ďalej. Vzťah s krajinami je totiž založený na dôvere.
Takto Andreja Kisku citovali Hospodárske noviny. Myslím si, že sám Kiska túto odpoveď už o pár minút oľutoval, keď od „tradičných politikov" počul, aké strategické veci sa musia brať do úvahy pred tým, ako začnem s najväčším štátom na svete prehodnocovať vzťahy.
Debata sa samozrejme stočila k dodávkam plynu a ropy, v ktorých je Slovensko takmer na sto percent závislé od Ruska. Opäť chvíľa, keď Andrej Kiska len mlčky počúval o čom sa bavia tí, ktorých vo svojej kampani tak zhadzuje.
Rado Procházka začal viesť debatu s Róbertom Ficom, či by nebolo fajn v tejto oblasti diverzifikovať dodávateľov, Fico povedal, aké sa robia opatrenia, v akom čase je to reálne a podobne... Konštruktívna a hlavne vecná debata. Pán Kiska sa nechytal.
Prišla diskusia na tému eurozóna, základné hodnoty Európskej únie a samozrejme otázka integrácie.
Rado Procházka hovoril o strategických partnerstvách na Balkáne a zvýšení nášho významu pri sprostredkovaní rokovaní s krajinami na juhovýchod od nás, vyzdvihol prácu slovenských diplomatov na Balkáne a podobne.
Pán Čarnogurský povedal, že zazlieva vláde, že sa ešte nezačala diskusia o pláne B, a že kým niečo takéto nemáme, tak menším zlom je pre nás zúčastňovať sa na zvyšovaní eurovalu.
Pán Kiska oznámil dobrú správu, že eurozóne sa darí a tak otázka o navyšovaní eurovalu je len virtuálna a je za vstup Turecka do EÚ.
Na pánovi Kiskovi je nepochybne sympatické, že by chcel meniť Slovensko k lepšiemu. Ja by som tiež chcela. Počíta sa aj, že dokáže pomenovať, kde nás tlačí topánka. Ibaže to vedia mnohí a na prezidentský úrad je to pramalá výbava. Keď chce byť niekto hlavou štátu, musí rozumieť tomu, ako veci „fungujú", poznať ústavné a zákonné procedúry a nech to znie akokoľvek zle, musí sa vyznať aj v politickom remesle. Toto všetko Andrejovi Kiskovi chýba.
Viem, že ľudia nemajú radi politikov, že ich miliónkrát sklamali a že podľa nich nerobia nič iné, iba kradnú. Lenže tento štát politikov potrebuje a nie je múdre ich všetkých hádzať do jedného vreca, lebo krajinu niekto viesť musí. Tento štát si v budúcnosti od prezidenta bude vyžadovať viac ako skúsenosti z podnikania a charity. Riadenie krajiny nie je hra, nemôžeme ju zveriť amatérovi. Nehazardujme kvôli blbej nálade z niektorých politikov so Slovenskom. Toto nie je anketa Miss Sympatia, toto sú voľby, ktorých výsledkom má byť prezident, ktorý schopnosťami a morálnou autoritou prekoná všetkých, ktorí tu už boli.
Každý, kto vhodí hlas Kiskovi, dáva najavo, ako veľmi je rozčarovaný z politiky. Zároveň ukazuje, že toto rozčarovanie ho či ju oberá o schopnosť rozlišovať a tým škodí vlastnej krajine, pre ktorú chce nepochybne to najlepšie. Je to smutné, ale je to tak.
