„What the hell am I doing here? – I don´t belong here.“

Dlho som podozrievala spevákov, že im texty o láske píšu ženy, pretože bolo pre mňa nemysliteľné na základe vlastných skúseností pripustiť, že tie pretestosterované stvorenia sú schopné vyjadriť svoje túžby k žene tak neuveriteľne otvorene. Teraz už sa nato pozerám inak. Keď Thom Yorke vyslovuje „You´re fucking special“ spôsobom, že sa mu to od bolesti ledva derie z hrdla, každý, kto to počuje, cíti to, čo cítil on. „What the hell am I doing here? – I don´t belong here.“ je tak úžasné vyjadrenie, pozretia sa pravde do očí, až sa mi zastavuje dych. Môže muž pri žene, ktorá je preňho dokonalá, stratiť všetko svoje sebavedomie a povedať, že je „creep“? Zo svojho okolia mám pocit, že ako náhle muž stretne ženu, ktorá je „čistejšia a dokonalejšia ako ľudská bytosť“ od neho, začne proti nej bojovať. Namiesto toho, aby ju obdivoval a chránil, zaujme voči nej negatívny postoj a je vybavené. Neberie ju ako ženu, ale ako súpera. Ako niekoho, kto mu nastavil zrkadlo a to mu ukázalo, aký je on úbohý a preto „najlepším“ riešením je to zrkadlo rozbiť. Ale Thom Yorke to neurobil. On sa jej nezľakol „I wish I was special“ chcel byť tak dokonalý, aby mohol do jej sveta preniknúť. „You´re just like an angel, Your skin makes me cry“ vyjadruje takú úctu k žene, k jej osobitosti, k jej nepostrádateľnosti , že je jasné, že sa k tomu postavil „ako muž“. Zmieril sa so svojou nedokonalosťou a z diaľky ju obdivuje. Z diaľky preto, lebo jeho pocit menejcennosti , ktorý pri nej nadobudol mu nedovoľuje sa ani priblížiť do jej sveta. „Couldn´t look you in your eye, You float like a feather in a beautiful world“. Celá pieseň bolí, od začiatku dokonca. Bolí preto, lebo je zrkadlom aj pre nás. Hoc tieto veci obdivujeme, nerobíme ich. Nechceme? Nemôžme? „We´re weirdo“