V Národnom tenisovom centre sme privítali momentálne najlepšie družstvo planéty - Rusko. Je to aktuálny olympijsky víťaz a najlepší tím uplynulého ročníka Svetovej ligy. Celé podujatie malo svoje plusy i mínusy.
Akcia mala výbornú atmosféru a obe družstvá ukázali oku lahodiace akcie, nasadenie a krásny volejbal. Naši reprezentanti ukázali, že sú dobre pripravení na Majstrovstvá Európy, ktoré sa už o pár hodín začínajú v Poľsku a Dánsku. Nomináciu obhájil aj Milan Bencz, za ktorého zožal tréner Chrtiansky neoprávnenú kritiku. Včera poslal všetkým kverulantom jasný odkaz.
Odohranie aj štvrtého nadstavbového setu ako poďakovanie divákom za skvelú atmosféru malo tiež svoje čaro.
Ďalšie obrovské plus je, že NTC bolo takmer vypredané, aj keď stál lístok 6 eur, čo je na slovenské volejbalové pomery horibilná suma. Neobstojí argument, že v Poľsku je vstupné drahšie.
V poriadku, SVF chcela zarobiť, veď preto sa takéto akcie okrem iného aj robia. Ale v situácií, keď už si takéto podujatie vyžaduje nemalé finančné príspevky od ministerstva školstva a ostatných partnerov, nie je na mieste ľutovať nejakých 300 až 500 eur na profesionálneho moderátora. Zveriť túto úlohu súťažnému riaditeľovi p. Ľubovi Stražayovi má na úroveň akcie dva negatívne vplyvy. Prvým je, že pán Stražay nie je moderátor, čo nevyhnutne muselo negatívne poznačiť atraktivitu akcie. Povedať „ruská zborná" 100 krát behom 160 minút je bez fantázie a čo horšie, je to klišé. Hovoriť veci ako „ aj odpredu, aj zozadu" pred tretinou detských divákov, nie je vhodné, ani vtipné. Profesionálny moderátor by sa zaobišiel aj bez takýchto prízemných žartov. Druhý negatívny vplyv spočíva v spôsobe, akým pán Stražay vykonáva svoje funkcie v SVF. Je súťažným riaditeľom federácie, ktorý je zároveň vedúcou postavou registračnej komisie, čo znamená, že schvaľuje prestupy. Až 80 percent zainteresovaných volejbalových funkcionárov a hráčov je počínaním pána Stražaya pobúrených. Spomeniem len netransparentné žrebovanie majstrovských turnajov mládeže, pri ktorých nakoniec muselo prísť k prežrebovaniu, pretože prvé losovanie si pán Stražay urobil súkromne. Za pozornosť stojí aj najnovšia kauza odsúhlasenia prestupu hráčky Bujdošovej z Pezinka do Senice, ktorá má v Pezinku ešte stále platnú hráčsku zmluvu. Nadštandardné vzťahy s pánom Stražayom sú asi viac ako právne predpisy.
Zverenie moderovania tejto pre slovenský volejbal prestížnej akcie pánu Stražayovi pokladali mnohí prítomní za čistú provokáciu.
Nemálo ľudí bolo pred akciou nemilo prekvapených, že zápas mal malú mediálnu kampaň. Ukázalo sa však, že na naplnenie NTC to stačilo. Vydarenou akciou bola aj autogramiáda pred zápasom v nákupnom centre Eurovea.
Pôsobilo na mňa veľmi zvláštne, že organizátori vyzývali divákov, aby počas slovenskej hymny ukazovali ruským hráčom naše národné vlajky, ktoré mali prichystané na sedadlách. Nestačilo by nimi len pri povzbudzovaní mávať? Ani jeden z ruských hráčov si okupáciu po auguste 1968 nemôže pamätať, a preto považujem toto gesto za zbytočne nepriateľské. Mala som z neho zmiešané pocity.
Som veľmi šťastná, že som mala na Slovensku možnosť vidieť elitné ruské družstvo. Zároveň dúfam, že Bratislava presvedčila Slovenskú volejbalovú federáciu, že chce vidieť svojich reprezentantov v hlavnom meste častejšie ako raz za šesť rokov. Kým haly v Nitre a Poprade často zívajú počas zápasov Európskej ligy prázdnotou, v Bratislave by boli určite plné. To, že volejbal nemá na Slovensku vlastný stánok, ešte neznamená, že v hlavnom meste reprezentácia nemôže hrávať.
