Poznáte ju všetci, Naklonenú siluetu kočiša, ktorý ťahá za opraty svojho koňa, aby ho primäl k zastaveniu. Chce zaplatiť za mýto, pretože použil brod, ktorý tu bol od nepamäti. Podľa klobúku, čo má na hlave ho voláme UFO, alebo keď chcete komunistická opacha. Reč bude o stavbe, ktorá navždy zmenila siluetu Prešporka, v roku 2018 bol Most SNP vyhlásený Národnú kultúrnu pamiatku.
Na približnom mieste mosta bol odpradávna brod cez rieku Dunaj (na tomto mieste bol Dunaj najplytší, dal sa prebrodiť. Vyberalo sa tu tzv vodné mýto, čiže všetky konské povozy museli zaplatiť za prekročenie Dunaja. Ako pamiatka na brod sa nám zachovala fortifikačná stavba Vodná veža, ktorá bola objavená pri búraní podhradia.
Takto vyzerala Vodná veža, keď bola v 18 storočí prestavaná na Kráľovský soľný úrad :
Takáto bude budúca podoba Vodnej veže, ako miesto historicko kultúrneho centra v novovznikajúcej štvrti Nová Vydrica :
https://www.youtube.com/watch?v=GQFQrYv-PLg
Most SNP, dielo architektov Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra, Ivana Slameňa a statika Arpáda Tesára je podľa správy Pamiatkového úradu "architektonicky i konštrukčne mimoriadne odvážnou stavbou, ktorá nemá na Slovensku obdobu." Je to jednopylónový, oceľový, cestný, zavesený most vejárového dizajnu cez Dunaj v Bratislave. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny polier v prúde rieky Dunaj. Je to most s najväčším hlavným rozpätím, čím je zároveň najväčší v Bratislave. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie World Federation of Great Towers, pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón mosta. Vďaka svojmu originálnemu tvaru a rozpätiu oceľovej konštrukcie patrí v Európe medzi ojedinelé inžinierske diela, ktoré si dodnes zachováva svoju mimoriadnu technickú hodnotu.V kategórii zavesených mostov bol v čase odovzdania do prevádzky (1972) štvrtým najväčším mostom na svete. Rozpätie mosta nad riekou - 303 m - bolo v dobe dokončenia v poradí deviate na svete. Most SNP získal v dobe svojho vzniku svetové prvenstvo v rozpätí mostov, ktoré majú jeden pylón a jednu rovinu zavesenia (celkovo 448 m). Vďaka svojmu unikátnemu technickému riešeniu sa zaradil medzi výrazné inžinierske diela súčasného mostného staviteľstva v celosvetovom meradle
Hoci bol Most SNP dostavaný až v normalizačných sedemdesiatych rokoch, projekt a začiatok výstavby spadajú do éry nabitej entuziazmom, do doby príznačnej snahou o obrodu vtedajšieho socializmu. Keby som bol básnik,tak by som napísal, že Socializmus z ľudskou tvárou (tj bez ideologickej podpory Moskvy) sa v projekte metaforicky prejavil v odvahe použiť náročnú konštrukciu bez podpory v toku rieky, kde by Dunaj symbolizoval tok dejín a chýbajúci mostný pilier Sovietsky zväz.
V rámci svetovej architektúry sa až koncom 20. storočia objavujú obdobné konštrukčne odvážne riešenia
na príklad v diele Santiaga Calatravu, Puente del Alamillo, 1992
Alebo Erasmus bridge v Roterdame od architekta Ben Van Berkel, 1996
Most SNP je postavený v štýle Modernistického futurizmu.Pre tento smer je charakteristické odmietanie všetkých dovtedy platných kultúrnych a umeleckých hodnôt. Tým sa futurizmus stal hnutím, ktoré odmietalo akúkoľvek tradíciu. Jeho cieľom bolo ukázať modernú uponáhľanú a rušnú dobu. Zásah do historickej mestskej štruktúry sa však dá považovať za ukážkový príklad modernistického mestského urbanizmu, ktorý rázne odsúva staré hodnoty v prospech progresívneho napredovania a modernizácie.
Vplyv neskorej moderny, ako sa vyvíjala vo svete, sa dá pozorovať aj v riešení šošovkovitej kaviarne vo vrchole šikmého pylónu, ktorá bola pôvodne navrhnutá na pôdoryse trojuholníka. Podobné riešenia môžeme vidieť na Niemayerovom centre v Brazílii, alebo Revelovej radnici v Toronte
Ja by som most SNP kľudne zaradil aj do štýlu tzv Googie architektúry. Je to typ futuristickej architektúry ovplyvnený automobilovou kultúrou, tryskami, atómovým vekom a vesmírnym vekom, ktorá bola rozšírená v Amerike v 60 rokoch.
Postavením mosta SNP vznikol trojuholník najväčších dominánt mesta Hrad, Dóm a UFO. Obsah tohto trojuholníka zároveň pohltil pôvodnú historickú zástavbu starobylej rybárskej osady Vydrica a Zuckermandlu. Úpadok podhradia však nastal oveľa skôr, ešte v roku 1783, keď Jozef II prikázal presťahovať hlavné mesto Uhorska naspäť do Budapešti a korunovačné klenoty z Bratislavského hradu do Viedne. Význam celej Bratislavy sa tým veľmi znížil. Nedávno dokončený hrad v podobe reprezentatívnej rezidencie stratil svoje využitie. Dóm Svätého Martina stratil význam, ako korunovačný kostol. Veľa významných rodín z podhradia opustilo svoje paláce a z podhradia sa stala chudobná štvrť. Plány na zbúranie podhradia vznikli ešte za prvej Československej Republiky, keď sa Prešporok ( po novom Bratislava) stal hlavným mestom Slovenskej republiky. Podhradie bolo už aj v tomto období veľmi zanedbané, schátrané a hygienicky nevyhovujúce. A práve z tohto obdobia pochádza prvé búranie podhradia, keď sa stavala nábrežná komunikácia.
Za vojnového Slovenského štátu bola vyhlásená medzinárodná súťaž na univerzitné mesto na hradnom kopci, plánovala sa zbúrať ruina hradu, ako aj celé podhradie.
Za socializmu sa mesto potrebovalo rozšíriť aj na petržalskej strane a alternatíva postaviť most na tomto mieste bola najrýchlejšia. Tento zásah do historickej mestskej štruktúry sa však dá považovať za ukážkový príklad modernistického mestského urbanizmu, ktorý rázne odsúva staré hodnoty v prospech progresívneho napredovania a modernizácie. Jedným z dôležitých argumentov bolo pritom aj hygienicko-zdravotné hľadisko. Verilo sa, že búranie starých, dožívajúcich štvrtí, ktoré nevyhovujú potrebám moderného človeka, má pre mesto celkový ozdravný efekt. Modernistický budovateľský étos, ktorému museli upadajúce historické mestské časti ustúpiť, je dnes už neoddeliteľnou súčasťou hodnôt stavby.
Hoci sa Most SNP zvykne chápať ako narušenie identity historickej Bratislavy, sám svojou hmotou na konflikt medzi starým a novým reaguje. Autori projektu považovali siluetu mesta s historickými dominantami za tak dôležitú, že v jej blízkosti nevztýčili žiadnu konkurenčnú architektonickú figúru. V pôvodnom projekte sa dokonca počítalo aj so zachovaním Neologickej synagógy. Šikmý pylón na ľavej strane Dunaja síce vytvára kontrapunkt k historickému mestu na protiľahlom brehu, nijako však neruší jeho historický urbanistický kontext (DULLA, M.: ARCH 13, 2008, č. 1, s. 36)
Tým, že autori osadili na pilóny mosta vyhliadkovú reštauráciu, vzdali tak hold historickej panoráme Bratislavy. Nieje to už iba inžinierska stavba, most sa stal mestotvorným prvkom a návštevníci si tak môžu vychutnať Bratislavu aj z "Božskej" perspektívy.
Bratislava v minulosti čelila mnohokrát radikálnym búračkám, napríklad počas tureckej hrozby boli zbúrané celé dve starobylé predmestia svätého Michala a svätého Vavrinca, aj s ich kostolmi, ktoré boli rovnakej veľkosti a ako pôvodný kostol Svätého Martina a dokonca boli dvojvežové) boli však extra muros (mimo mestského opevnenia) takže boli hrozbou, materiál z nich sa použil na spevnenie mestského opevnenia. Ďaľšou radikálnou búračkou bolo zlikvidovanie celého mestského opevnenia aj z troma bránami (Vydrická, Rybárska a Laurinská) počas vlády Márie Terézie. Mesto potrebovalo expandovať a opevnenie, ktoré bolo prekážkou, už v danom období aj tak stratilo svoje opodstatnenie.
Pri búraní podhradia počas výstavby mosta SNP, sme paradoxne mesto opäť vrátili do obdobia stredoveku, keď nad mestom visela turecká hrozba a mesto bolo od hradu oddelené mestským opevnením. Komunisti boli pri búraní podhradia až tak dôsledný, že defakto zrealizovali Priamiho protiturecký plán opevnenia hradu a mesta, ktorý plánoval zbúrať všetky Prešporské predmestia.(viď obrázok)
Most SNP bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, jeho chobotnicové estakády však boli naštastie z pod ochrany vyňaté a tak sa nakoniec dočkáme kultúrnejšieho vstupu do novovznikajúcej štvrti pod hradom, do tzv Novej Vydrice. Na nové riešenie estakád má byť vyhlásená medzinárodná súťaž.
Ďaľšou veľkou výzvou je prekrytie Staromestskej ulice obrovskou terasou, na ktorej by rástla zeleň. Projekt má názov Plató Staromestská a má byť súčasťou tzv zeleného ringu okolo Starého mesta.
Tento projekt Bratislava potrebuje ako soľ, pretože by opäť spojil Staré mesto s Bratislavským hradom, čím by sa odstránila jazva, ktorú dopravná tepna z mosta spôsobila. https://bratislava.sk/mesto-bratislava/projekty/zive-miesta/plato-staromestska
