Poznáte ju všetci, budova, ktorej padla za obeť celá ulica v historickom centre, priniesla však kvalitu nakupovania porovnateľnú z najmodernejšími metropolami kapitalistických krajín. Tam kde bol v minulosti iba kamenársky dvor, vytvorila obrovský priestor zaliaty slnkom, s monumentálnou kamennou budovou s oddychovou terasou s výhľadom na hrad. Reč bude o multifunkčnej stavbe obchodného domu Prior a hotela Kyjev.
Pôvodné Kamenné námestie tvoril iba priestor kamenárskeho dvora (Steinmetzplatz), v roku 1879 dostal oficiálne názov Kamenné námestie (Kö-tér, Steinplatz). Okolo námestia stáli domy, ktoré boli výraznými príkladmi bohatej meštianskej architektúry konca 18. a začiatku 19. storočia s množstvom vynikajúcich architektonických detailov (kamenárske práce, umelecky kuté mreže, maľovaná výzdoba interiérov, vyrezávané drevené obloženie stien). Išlo však o nízku zástavbu typickú pre bratislavské predmestia.
Už za prvej ČSR , keď sa Bratislava stala hlavným mestom Slovenska sa začali realizovať plány ma premenenie tejto časti historického mesta na veľkomestský bulvár a to z jednoduchej príčiny, bola to hlavná ulica, ktorá priamo ústila na jediný most ponad rieku Dunaj a ďalej do Rakúska a jednoposchodová zástavba ulice už nespĺňala potreby hlavného mesta. V tomto období vznikla celá rada funkcionalistických stavieb ako Slovenská sporiteľňa, prvý Slovenský mrakodrap Manderla, Metropolka. Aj keď v malej Bratislave museli pôsobiť funkcionalistické stavby bombasticky, stále to bol klasický štýl urbanizmu, nové projekty jednoducho pokračovali v starej línii domov a obchody boli roztrúsené v uličných parteroch, prípadne v pasážach, čo bola novinka. Skutočná revolúcia architektúry a nakupovania prišla až v 60 rokoch za socializmu.
V období socializmu sa počet obyvateľov hlavného mesta oproti prvej republike z trojnásobil, tomu sa musela prispôsobiť aj občianska vybavenosť. Kamenné námestie sa malo stať novým obchodným a dopravným uzlom. Na základe víťazstva v súťaži v roku 1960 vypracoval mladý architekt Ivan Matušík so spolupracovníkmi projekty troch etáp výstavby hotela Kyjev a obchodného domu Prior. Komplex pozostáva z trojbokej hmoty obchodného domu spojenej kŕčkom so spoločnou horizontálnou podnožou a vertikálnou doskou hotela. Je to najväčší komplex, ktorý sa v centre Bratislavy po vojne postavil. Poňatý je vo veľkorysom modernom duchu a jeho prostú dôstojnosť vyvažuje prirodzená rušnosť, ktorou je v centre mesta naplnený. Plánovaný veľkorysý komplex s rozvoľnenou zástavbou, ktorý mal nahradiť tradičnú blokovú štruktúru, bol zhmotnením dobových predstáv o modernom budovaní mesta. Realizoval sa však len čiastočne. Okrem obchodného domu a hotela postavili v ich susedstve trojicu administratívnych objektov, ktoré nahradili časť pôvodnej štruktúry, zvyšok zástavby z 20. rokov minulého storočia stojí na námestí dodnes.
Súbežne s výstavbou bratislavského Prioru sa tvorila stratégia nových centrálne spravovaných obchodných domov. Už v júli 1965 sa pod spoločnú centrálu a značku Prior zjednotilo dvadsať nákupných centier z celého Československa s plochou predaja od 284 po 8247 štvorcových metrov. A to mal byť len začiatok. Iba v roku 1968 mali novootvorené predajne, medzi nimi aj tá bratislavská, zdvihnúť obrat siete o pätinu. Mimochodom, Prior sľuboval rekordných 12 500 štvorcových metrov predajných plôch. Pre porovnanie, Eurovea po rozšírení ponúka 85-tisíc štvorcových metrov.
V rámci spoločenských súvislostí je potrebné spomenúť, že obchodný dom bol v čase svojej realizácie prvým svojho druhu v Československu. Predstavoval nový model predaja, priniesol mnoho technických noviniek a výnimočných riešení ako sú zasúvacie vstupné portály s tepelnou clonou, patentované, tzv. záskočkové, hliníkové profily na uchytenie sklenených tabúl výkladov a veľkých okenných otvorov, novo skonštruovaný detail obvodového plášťa ubytovacej časti hotela so skleneným obkladom, hliníkovými profilmi a travertínovou parapetnou doskou ale aj unikátne konštrukčné riešenie prechodu oceľobetónového skeletu spoločenskej časti do oceľového skeletu ubytovacej časti hotela. Jedinečným je aj remeselne špičkovo zvládnutý obklad fasády travertínom systémom fládrovania (kamenné platne sú narezané a ukladané na fasádu tak aby žily v kameni na seba nadväzovali).
Okrem výnimočnej technickej a architektonickej práce je komplex na Kamennom námestí známy aj hodnotnými výtvarnými dielami a dizajnom od súdobých významných československých umelcov, pričom azda najznámejšou je zvonkohra na fasáde obchodného domu, nazývaná aj bratislavským „orlojom“ od J. Kočiša.
.V obchodnom dome sa po prvýkrát uplatnili metódy predaja – samoobsluha a voľný výber, pri ktorom zákazník preberal časť funkcie predavača. Ľudia sa po vstupe do obchodného domu taktiež prvýkrát zoznámili s pohyblivými schodmi – eskalátormi.
V prvý deň predaja navštívilo obchodný dom 30-tisíc kupujúcich s tržbou 5,5 milióna korún. Obchodný dom zažil v ten deň taký veľký nápor, že ho nakoniec musel chrániť vojenský val.
Spojenie obchodných, stravovacích a hotelových prevádzok do jedného komplexu a jeho umiestnenie v bezprostrednom kontakte s historickým jadrom bolo prejavom spoločenskej inovácie a nástupu moderného na spotrebu a voľný čas orientovaného spôsobu života. Moderné obchodno-spoločenské centrum bolo súčasne produktom „jedinečného a neopakovateľného spoločenského fenoménu“ československých šesťdesiatych rokov.
Modernistická krása celého komplexu sa žiaľ nemohla nikdy prejaviť naplno, pretože pôvodný projekt nebol dokončený celý a verejný priestor bol od začiatku zabitý, zbytkami pôvodnej zástavby, ktorá sa s nepochopiteľných príčin neasanovala. Takto sme nedali vyniknúť kráse celého projektu a tak je celkový dojem rozpačitý, pôsobí rozbito a neucelene. Neskoršie prístavby stánkového predaja architektúru Prioru totálne znetvorili.
Svoju popularitu začal Prior strácať po otvorení nových shopping centier Polus, Aupark, Avion, ktoré okrem nakupovania, ponúkajú aj zábavu s množstvom kinosál a občerstvenie (food court) a kde sa dá zaparkovať priamo v shoping centre. Tieto shopping centrá imitujú starý spôsob nakupovania sú to mestá pod strechou, kde sú obchody zoradené v parteroch ulíc a námestí.
S týmto konceptom na prebudovanie celého komplexu prišiel aj vlastník hotela Kyjev Lordship development. Pre tlak verejnosti však zo svojho megalomanského plánu upustil.
Nakoniec chce prebudovať iba samotný hotel Kyjev a na parkovisku plánuje vybudovať prístavbu. V zahraničí sa takéto ikonické architektonické formy renovujú do pôvodnej podoby, žiaľ u nás developeri potrebujú pretláčať do týchto dnes už klasických architektúr nové tvaroslovia, ktoré budú vždy vyznievať rozpačito.
Reakcia PR agentúry spoločnosti Lordship zo dňa 7.8 2023
Dobrý deň, pán Mačuha, reagujem na Váš článok z 2. augusta zverejnený na blog.sme.sk "Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam". Rada by som v mene spoločnosti Lordship len upozornila, že vizualizácia Hotela Kyjev, ktorá zobrazuje novú podobu budovy vo vašom článku nie je aktuálnaSpoločnosť Lordship sa rozhodla pre zachovanie budovy bývalého hotela Kyjev a obnovu s rešpektom k jeho pôvodnému vzhľadu. Cieľom rekonštrukcie je modernizácia a obnova hotela, ale zo zachovaním jeho pôvodného vzhľadu. S úctou a pozdravom, Šandorová Karin, PR agentúra spoločnosti Lordship
Na svete sú dve podobné kompozície. Po prvý raz ju uplatnil architekt Gordon Bunshaft na budove Lever House v New Yorku (1952). V Európe to bol neskôr napríklad Arne Jacobsen na hoteli v centre Kodane (1960). Obe sú zrekonštruované do pôvodnej podoby.
V roku 2022 prebehla na projekte Lever House v NY aj rekonštrukcia terasy, ktorú adaptovali na takýto krásny pobytový park. https://newyorkyimby.com/2022/07/lever-houses-podium-renovation-progresses-at-390-park-avenue-in-midtown-east-manhattan.html S rovnakým konceptom prišiel aj MIB.
Projekt na rekonštrukciu Kamenného námestia od MIB, kde sa počíta s podzemným parkoviskom a aj so záhradou na terase OD Prior (rozhodnutie o záhrade však závisí od majiteľa obchodného centra)
viac info o projekte tu https://mib.sk/projekt/zive-namestie/
Bratislavský prior prešiel nakoniec tiež čiastočnou rekonštrukciou, dokonca sa na strechu vrátila aj pôvodná značka. Výšková budova Kyjeva však ostáva zavretá, pritom by sa mohla adaptovať na obytnú. V neďalekej Eurovei sa koncept spojenia bývania a shoping centra vydaril, prečo sa to nedá aj tu?
Ako reakcia na prebudovanie hotela Kyjev vznikol naväčší "mural" na svete..
Dekonštrukcia hotela Kyjev
(Najväčšie streetartové dielo na svete s názvom Hotel Kyjev Deconstructed vytvoril pod hlavičkou Bratislava Street Art Festivalu slovenský fotograf a umelec Lousy Auber.)Hotel Kyjev Deconstructed, teda dekonštruovaný hotel Kyjev, svojím vizuálom v druhom pláne pripomína nielen narúšanie štruktúr v radení okien na fasáde, ale aj v stereotypoch, s ktorými sa významné socialistické stavby stretávajú. Dôvodom ich nevábneho vzhľadu a chátrania je totiž často práve nezáujem zo strany verejnosti. Nechceli sme problém vyriešiť, ale skôr poukázať na to, že tu je a že sa nerieši. Meno Ivan Matušík a modernistická architektúra sa teraz skloňujú čoraz častejšie a verím, že sa tak vyvíja verejný tlak na to, ako sa k hotelu bude ďalej pristupovať,“ odkazuje umelec na plánovanú rekonštrukciu Kamenného námestia.
https://www.youtube.com/watch?v=a
Použitím gigantického kruhu umelec nepriamo dotvoril Matušíkovo dielo. Keďže v pôdoryse už bol použitý štvorec a trojuholník, vznikla tým paralela na ikonický Bauhaus.
Bauhaus bola nemecká vysoká škola, v ktorej bola skombinovaná výuka voľného umenia s výukou remesiel. Založil ju architekt Walter Gropius. Bauhaus výrazne ovplyvnil modernú architektúru a moderný dizajn. Pojem Bauhaus sa spája s počiatkom moderny a vyvoláva nasledujúce asociácie: základné farby (červená, žltá, modrá), základné formy (štvorec, trojuholník a kruh).. Pre architektúru Bauhausu bola charakteristická absencia zdobnosti a funkčne premyslené asymetrické pôdorysy so starostlivo umiestnenými hmotami. Využívali sa priemyselné materiály ako betón, oceľ, sklo.
Tento kontroverzný projekt, by mohol byť aj inšpiráciou pre developera. Siluetu a hmotu Kyjeva by nemal narúšať a búrať, stačilo by dotvoriť fasádu. Vo svete architektúry sú v súčasnosti populárne nové médiá. Na pôvodné fasády sa inštalujú transparentné interaktívne led steny, ktoré budovu nenarúšajú a v noci ľubovoľne svietia.
Prior ako nové PKO?
Veľmi ma potešila správa, že do budovy Prioru sa presťahovalo kultúrne centrum z bývalého Domu Odievania tzv KC DUNAJ, obsadilo najvyššie podlažie obchodného domu kde sa usídlilo nad orlojom, tu sa nachádza aj terasa s výhľadom na Hrad. Možno aj toto je spôsob, ako prinavrátiť Prioru jeho zašlú slávu, orientovať ho na nekomerčnú kultúru, ako protipól komerčným shopping centrám, čím sa len potvrdí jeho umelecká hodnota.
