Poznáte ju všetci, architektúra, ktorá tresla po stole projektantom aby dala zbohom populárnym plackovežiakom. Monumentálny oceľový klin, ktorý sa zapichol na okraji starého mesta aby označil monumentálnu budúcnosť plánovaného bratislavského obchvatu , ktorý sa však nikdy nezrealizoval. Reč bude o budove Slovenského rozhlasu, ktorú nazývame obrátená pyramída.
O autoroch budovy rozhlasu rozhodla súťaž v roku 1963. Víťazom sa stal architekt Miloš Chorvát, investor sa však po zvážení všetkých za a proti rozhodol realizovať druhý najvyššie ocenený návrh.
Pôvodnú zostavu tímu tvorili architekti Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Stanislav Talaš, posledného menovaného nahradil neskôr Barnabáš Kissling. Spoločná predstava sa formovala dlhší čas, no trojica sa zhodovala v jednom - vyhnúť sa obľúbenej zaužívanej koncepcii "plackovežiaka". Väčšina inštitúcií sa totiž v období socializmu stavala tak, že vstupné a spoločenské priestory boli združené v nízkej "placke", ku ktorej "prilepili" vežiak s administratívou. "Návrh sme stále korigovali kvôli potrebe expresívneho výrazu. Táto budova nemala vyzerať ako hocijaká iná inštitúcia," hovorí Svetko.
Budova Slovenského rozhlasu vznikla na území plánovaného Bratislavského obchvatu, ktorý mal viesť od hlavnej stanice popod medickú záhradu až k Národnému divadlu v novej mestskej štvrti na Dunajskom nábreží, kde v súčasnosti sídli nákupné centrum Eurovea. Obchvat mal mať neuveriteľných 90 metrov na šírku.
Budova Slovenského rozhlasu v Bratislave je jedným z najreprezentatívnejších príkladov vzopätia Československej architektonickej a konštruktérskej tvorby obdobia 60. a 70. rokov 20. storočia. Bratislavská „obrátená pyramída“ ako sa zvykne prezývať je dielo, ktorého veľkorysosť, kultivované architektonické riešenie ako aj konštrukčná a technologická výnimočnosť presahujú hranice lokálnej produkcie.
Vo svete boli v danom období iba dva podobné projekty : Múzeum moderného umenia Caracas od Oscara Niemayera z roku 54, ktorý sa však nerealizoval a ním inšpirovaný Kanadský pavilón na výstave Expo 67.
Navrhnutie a zrealizovanie takejto komplikovanej stavby si vyžadovalo veľké úsilie na ktorom sa posielali odborníci z rôznych odvetví. Inžinier Bustin z Vítkovických železiarní viedol celý projekt konštrukčne a staticky a priniesol viacero nových experimentálnych riešení. Nahrávacie štúdiá a koncertné sály sú uzavreté od svojho okolia špeciálne projektovanou zvukotesnou stenou bez otvorov aby okolitá premávka nemala vplyv na prácu v rozhlase. Unikátnym projektom budovy je riešenie veľkého koncertného štúdia s objemom 12000m³, ktoré je celé zavesené a odpružené v oceľobetónovom tele.
Samotná hmota pyramídy je zavesená na stredovom oceľobetónovom jadre a slúži predovšetkým administratívnym účelom. Dôležitou otázkou bolo či budú v kanceláriách so šikmou stenou dostatočne vhodné svetelné podmienky. Experimentálne výskumy na Slovenskej akadémii vied preukázali dostatočné osvetlenie, a každý kto sa niekedy dostane do vnútorných priestorov tohto veľkorysého diela tieto výsledky potvrdí. Najväčší prínos znamenala interiérová úprava budovy rozhlasu. Trojica autorov zamýšľala vytvoriť akúsi kancelársku krajinu, plnú svetla, zelene, vzduchu. Priestory šiestich podlaží mali byť otvorené a vzájomne previazané. Túto myšlienku sa však nepodarilo realizovať do detailov, ostala iba torzom. Svetko sa domnieva, že šlo - v našich podmienkach - o príliš progresívne chápanie architektúry a života v nej. Našinec - nech je to úradník alebo kreatívny pracovník - stále uprednostňuje, keď sa môže zavrieť medzi štyri steny a nevidieť, nepočuť... Pôsobivý otvorený priestor v strede obrátenej pyramídy je nesporne jedným z najhodnotnejších moderných interiérov Bratislavy
Viac fotiek Slovenského rozhlasu tu https://www.archinfo.sk/design-art/seria-fotografii-alexandry-timpau-zachytava-krasu-obratenej-pyramidy.html
Najbohatší človek Elon Musk „olajkoval“ článok o obrátenej pyramíde
Zakladateľ spoločností Tesla, SpaceX, Boring Company a ďalších konkrétne označil tlačidlom "Páči sa mi to" článok internetového turistického sprievodcu Atlas Obsucra, ktorý písal o našej bratislavskej otočenej pyramíde.Ako píše Atlas Obscura, budova bola najskôr označená za jednu z neškaredších na svete a dodnes vyvoláva množstvo kontroverzie. Pyramídová budova bola navrhnutá v tom čase veľmi unikátne z ocele a na slnku vďaka tomu žiari na oranžovo.
Elon Musk podobné príspevky "nelajkuje" príliš často. Celkovo sa do jeho centra pozornosti dostalo menej ako 8200 príspevkov a zvyčajne oceňuje príspevky o vede, vesmíre a jeho spoločnostiach. Zdá sa, že ho naša netradičná budova zaujala.
Monumentálny fragment Priečnej osi.
Nie všetky pôvodné zámery Svetka, Ďurkoviča a Kisslinga sa dočkali uskutočnenia. Architekti plánovali využitie terás a bezprostredného okolia budovy rozhlasu v prospech kultúrneho života, zamýšľali tiež ďalšie stavby. V čase, keď Slovenský rozhlas vznikal, bola Mýtna ulica takmer periférnou časťou Bratislavy. Rozhlas mal byť jednou z prvých budov, ktoré neskôr vytvoria priečnu os mestskej zástavby, teda akýsi prechod medzi Starým a Novým Mestom. Priečna os bola nápadom architekta Hrušku. Jej začiatok plánoval v predstaničnom priestore, pokračovala by popri areáloch vysokých škôl. Mala obsahovať ubytovacie, kultúrne, spoločenské a športové zariadenia a tiež koncepčne sústrediť budovu novej radnice.. Projekt ostal napokon iba "na papieroch". Keďže sa dnes pozemky v blízkosti Slovenského rozhlasu rozpredávajú, ideálne predstavy sa stávajú neuskutočniteľnými. V priestore plánovanej priečnej osi už vznikli iné projekty ako Národná banka Slovenska či budova VÚB, no bez vytvorenia uspokojivého náhradného konceptu.
V roku 2005 dokonca hrozilo , že sa budova Slovenského rozhlasu predá, kvôli nerentabilnosti. Toto sa našťastie neuskutočnilo a v roku 2017 bola obrátená pyramída vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Vďaka aktivistom z OZ Jedlé mesto spolu z RTVS boli po neuveriteľných 30 rokoch sprístupnené nakoniec aj terasy Slovenského rozhlasu , vznikla tu komunitná záhrada a letné kino pod pyramídou.
Zdroje:
texty a fotky blogu som zostavil z nasledujúcich stránok:
https://www.architektura-urbanizmus.sk/wp-content/uploads/05-andrasiova-et-al_A_U_3_4_2015.pdf
https://www.archiweb.cz/b/slovensky-rozhlas
https://www.radia.sk/citaren/908_slovensky-rozhlas-pribeh-budovy-na-jedno-pouzitie
