Poznáte monumentálnu sochu generála Milana Rastislava Štefánika na námestí pred budovou SND v komplexe Eurovea? Tento pamätník má naozaj pohnutú históriu a samozrejme, ako je u Slovákov typické, je spojená aj s konšpiráciou.
Pohnutá história:
Tento pamätník má pohnutú históriu a to aj doslova, pretože ako vznikol následne postupne zanikol, aby znova čiastočne vznikol, pritom sa však posunul na iné miesto, nakoniec bol definitívne s kompletizovaný na úplne novom mieste. Celá táto logistická Epopeja prebehla v jednej línii na nábreží Dunaja. Pozrime sa na to chronologicky: Na mieste sochy M.Terézie z 1897 (odstránená 1920) vznikol v 1937 pomník M.R.Štefánika, ktorý pozostával so sochy generála a za ním na vysokom pilieri stál lev (arch. V.Šebor, výtv. J.Jareš, sochár Bohumil Kafka); v roku 1940 počas Slovenského štátu na príkaz Hitlera bol rozobratý pilier s levom (ako symbol I. ČSR); po vojne (1954) bola komunistami rozbitá socha generála Štefánika (ostala po ňom iba tvár), 1973 nahradený Štúrovcami (T. Bártfay, arch. I.Salay);v roku 1988 sa pred Národné múzeum vracia socha Štefánikovho leva na pilieri, teraz ako pamätník česko-slovenskej štátnosti a konečne v roku 2009 je pamätník generála Štefánika spolu s levom skompletizovaný pred Slovenským národným divadlom vo štvrti Eurovea (ako replika, J.Janda).
Ústredným pomníkovým podujatím medzi dvoma vojnami na Slovensku sa stal súbeh na Štefánikov pomník pre Bratislavu. Po tom, čo prvá súťaž (1928) nepriniesla želateľné výsledky, bol do užšej súťaže vyzvaný známy český sochár, v tom čase oficiálny monumentalista, Bohumil Kafka, ktorý Štefánika stvárnil ako letca v kombinéze. V roku 1931 poverený realizáciou. Pre výber v tom čase už zavedeného sochára hral aj fakt, že sa so Štefánikom osobne spoznal za svojho parížskeho pobytu v rokoch 1904 – 1906. Ako miesto pre postavenie pomníka bolo určené bývalé Korunovačné námestie (dnes Nám. Ľudovíta Štúra), odkiaľ len prednedávnom odstránili zvyšky rozbitého pomníka Márie Terézie. Štefánikov pomník nemal šťastný osud – akoby stál na zakliatom mieste, stal sa terčom separatistických útokov i zákulisného politikárčenia. V júni 1940 bol lev symbol československých légií so štátnym znakom bývalého Československa odstránený a postupne sa začal rozoberať aj pilier.
V roku 2009 je pamätník generála Štefánika spolu s levom konečne skompletizovaný pred Slovenským národným divadlom vo štvrti Eurovea. Hneď ako bol slávnostne odhalený, začali podaktorí hejslováci opäť lamentovať, prečo je generál Štefánik oblečený v leteckej kombinéze a nie v generálskej uniforme a prečo nad ním tróni český lev. Dokonca boli aj hlasy, že to bol určite zámer českej strany (Sochu vymodeloval český sochár Kafka), aby ho takto degradovali. Štefánik je vymodelovaný v kombinéze preto, lebo socha zachytáva jeho príchod do oslobodenej vlasti na lietadle, ktoré sám pilotoval a ktorý sa skončil tragicky. Lev má zase symbolizovať Československé légie nie Českú republiku. Český lev má dva chvosty. A ak si všimnete golier pod leteckou kombinézou vidíte, že uniformu Štefánik má. Na golieri má dva levy a biely lev je najvyššie české vyznamenanie.
K pomníku generála Štefánika sa viaže zaujímavá príhoda. Pri práci na stvárnenie plastiky majestátneho leva si Kafka vybral, skutočného leva zo zoologickej záhrady v Zlíne, ktorého si na pol roka zapožičal do pražského ateliéru. Tento lev bol zakúpený podnikateľom Tomášom Baťom ako prírastok do zlínskej zoologickej záhrady. Dostal meno Cézar. V máji 1931 bol na záhrade vily Tomáša Baťu natáčaný slávny Baťov prejav "Nebojme sa budúcnosti" je to jediný zachovaný zvukový snímok veľkého tvorcu Zlína. V tom čase stála Cézarova klietka na záhrade Baťovej vily. Na tejto nahrávke je údajne počuť na záver revúceho levíčka Cézara. Čiže Baťov lev má svoju podobizeň na pomníku generála Štefánika.
Šokujúce na tejto paralele je aj to, že Baťa zahynul rovnako, ako Štefánik pri leteckom nešťastí.
Pomník generála Štefánika na počiatku vôbec nemusel byť v leteckej kombinéze. Sochár Kafka mal aj alernatívu na pomník generála Štefánika v uniforme. Nakoniec, však vyhral práve pamätník v leteckej kombinéze, možno aj pre príbeh, ktorý zachytáva. Príbeh generála, ktorý sa vracia po niekoľkoročnom budovaní československých légií do svojej oslobodenej vlasti s dôležitým dokumentom, ktorý potvrdzuje Československú štátnosť tzv Pittsburská dohoda. Československú štátnosť sme vo veľkej miere získali práve kvôli vojenským úspechom československých légií. Príbeh generála Štefánika, mi pripomína antický príbeh Odysea, ktorý sa po Trójskej vojne vracal do svojej vlasti, pričom stroskotal. Potom mu trvalo ďalších niekoľko rokov, kým sa konečne v prestrojení dostal domov. Odyseus však prežil, Štefánik nie, ale legendou a príkladom sa stal aj generál Štefánik.
Montérky, alebo generálska uniforma? Šaty nerobia človeka.
Pri nariekaní nad leteckou kombinézou sochy generála Štefánika ma hneď napadla paralela s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, ktorý bojuje za slobodu svojej krajiny rovnako, ako Štefánik a na stretnutia s lídrami Európskej únie chodí, nie v generálskej uniforme, ale v zelených teplákoch.
Bratislavské planetárium astronóma Milana Rastislava Štefánika?
Námestie s pomníkom generála Štefánika má byť v blízkej budúcnosti spojené peším mostom s plánovanou novou štvrťou Nové Lido na petržalskej strane Dunaja, možno práve tu by mohlo vzniknúť prvé bratislavské planetárium. Určite to má väčšiu logiku, ako bolo plánované v Riverparku.
