Vydrica, podhradská osada, ktorú poznáme už iba zo starých fotografií a s ľútosťou na ňu spomíname pre jej malebnosť, prirovnávame ju k Pražskej zlatej uličke. Svoju slávu zažila v období panovania Marie Terézie, ktorá si Prešporok vybrala ako miesto svojho vládnutia. Po presunutí hlavného mesta Uhorska naspäť do Budapešti sa z Vydrice stalo zatratené predmestie so všetkými znakmi zániku a chudoby. Bola súčasťou židovského mesta, ktorého osud bol spečatený na konci 30. rokov 20. storočia. Chátranie architektúr skončilo totálnou asanáciou zástavby v 60. rokoch 20. storočia v čase výstavby nového mosta SNP cez Dunaj a územie sa zmenilo na svahy so sutinami. Jedným z argumentov búrania bolo, že zástavba Vydrice nie je s historického hľadiska až tak hodnotná, pretože bola mimo mestského opevnenia, čiže sa považovala za neskorú ( fasády budov boli naozaj väčšinou klasicistické čiže z obdobia 18 storočia).
Vydrické skalné pivnice, v ktorých sa našla tehla s logom slobodomurárskej lóže. (zdroj oz Bunkre)
Niektoré z pivníc boli zatopené tak ich preskúmali potápači
https://www.youtube.com/watch?v=ONlhBzA9GU4&t=66s
Najnovší výskum, ktorý predchádzal začiatku výstavby projektu Nová Vydrica, však priniesol mnohé doteraz neznáme skutočnosti. Kamenné architektúry a rozmerné skalné haly vysekané v hradnom brale sú až z obdobia raného stredoveku a naznačujú prosperujúce obchodné centrum pod južným hradným svahom a potvrdzujú názor, že Vodná veža bola vlastne pôvodným západným vstupom do rodiaceho sa stredovekého mesta pod hradom. Územie pozdĺž cesty po úzkom páse nábrežia až k brodu, colnici a prístavu na Dunaji bolo živým a prosperujúcim obchodným a skladovým miestom s nadregionálnym významom. Tu v tesnom susedstve hradu bolo pôvodné stredoveké centrum a Rybné námestie slúžilo už vtedy ako trhovisko. Terajšie hlavné námestie so starou radnicou bolo v danom období extra muros a slúžilo ako pohrebisko.
Vodná veža
Na základe doterajších výskumov je zrejmé, že územie podhradia v časti Vydrica predstavuje už v 13. storočí výrazne urbanizované územie. Pevnostný komplex s vežou na západnej strane Vydrice (nazývaný v archívnych správach Vodná veža), predstavuje najvýznamnejšiu stredovekú architektúru lokality. Slúžila na ochranu bratislavského brodu a zároveň ako mýtna stanica, ktorá prinášala nemalé zisky. Archeologické výskumy dokumentujú, že stojí už dávno pred polovicou 13. storočia. Opevnený areál na brehu Dunaja bol napojený na severnej strane na hradné bralo .K zdôrazneniu strategickej hodnoty fortifikácie prispelo aj vybudovanie dreveného mosta cez Dunaj. Bol umiestnený oproti Vodnej veži a dal ho postaviť kráľ Žigmund v roku 1430.
Posledne zistená kamenná oktogonálna vežová stavba mala pôvodnú výšku približne 12 m a stratigrafia vykazuje jednotlivé stavebné fázy prinajmenšom v rozpätí od 11. po 17. storočie. Dokumentuje nielen premeny v posilňovaní obranyschopnosti, ale aj permanentný mocenský záujem o tento kľúčový bod na západnej hranici bratislavského mestského osídlenia .Komplex stavieb areálu prechádzal mnohopočetnými stavebnými zmenami. Vodná veža plnila dôležitú strategicko-obrannú funkciu takmer štyristo rokov. K jej zániku prišlo na jeseň roku 1620. Počas protihabsburského stavovského povstania sa hlavného mesta Uhorska 9. októbra 1619 zmocnil Gabriel Betlen. Pri oslobodzovaní mesta cisárskou armádou padlo za obeť celé Podhradie aj s Vodnou vežou. Tú dal generál Dampierre, 9. októbra 1620, z taktických dôvodov vyhodiť do povetria, čím vlastne zanikla
Priestor pred Vodnou vežou v minulosti slúžil aj ako pôvodný dunajský prístav. Neskôr tu pribudol Cisársko-kráľovský arzenál pred ním bolo kotvisko dunajského loďstva (Naval Armament) a plavebný arzenál (Navalis Arsenal).
Bratislava od stredoveku patrí k mestám, ktoré vykonávali obchodné a vojenské dopravné služby na Dunaji. Už v najstaršom mestskom privilégiu v r. 1291 dostávajú bratislavskí mešťania právo dopravovať tovar po Dunaji. Najvýznamnejším domácim tovarom bolo víno, ďalšou výsadou je dovoz soli z Rakúska.
K historicky významným, dokumentovaným udalostiam patrí návšteva ruského cára Petra Veľkého v Bratislave v dňoch 18.–22. júna 1698, ktorý na okružnej ceste po Európe, po jednaní vo Viedni bol aj na obhliadke dunajskej riečnej vojenskej flotily a Arzenálu v Bratislave. Objekty Arzenálu, slúžili až do 20. storočia ako vojenské sklady a pekárne. Objekty areálu boli asanované v roku 1971 .Za areálom prístavného Arzenálu dodnes stál úsek priebežného kamenného múru, ktorého celková dĺžka merala 100 metrov a mal výšku 9 metrov. Múr bol opretý o terénnu terasu, nad ním bola Floriánska ulica. Tento priebežný, doteraz nepovšimnutý múr tvoril síce severné ohraničenie pozemku Arzenálu, ale nebol jeho súčasťou. Vzhľadom na technológiu murovania (riadkové murivo z pritesaných lomových kameňov a veľmi pevná štrkovo-vápenná malta) patrí k starším stavbám. Kamenný múr mal pevnostný charakter, predbežne datovateľný do 16. storočia a tvoril pravdepodobne súčasť protitureckého obranného systému prístaviska a obrany mesta pri brode.
K podstatným fenoménom územia je samotná voda; voda rieky v zmysle vodnej cesty, úžitková voda pre remeslá, voda pre zásobovanie pitnou vodou, ako prírodný živel (dažďová a odpadová), ktorá sa odvádza zo svahov hradného návršia a z viníc, voda v podobe ľadových blokov, ktoré zabezpečujú chladenie skladovaných potravín po celý rok. K tomuto fenoménu sa viažu nielen archívne dokumenty, ale aj relikty zistené na danom území. Zo systému Kempelenovho vodovodu – Brunn Maschin Haus z 18. storočia , ktorý zásoboval dômyselným čerpacím systémom hradný areál zo studne pri Dunaji, sa zachoval úsek zaklenutého, tehlou murovaného kanálu stupačky, pri ktorej viedli do prudkého svahu kamenné schody.
Stredoveká Vydrica (nález stredovekého múru s kamennou konzolou, pôvodne nosič drevenej konštrukcie)
Z nálezu stredovekého múru a kamennej konzoly vyplýva, že na parcele č. 581 s domom č. 12 bol odkrytý fragment významnej stavby, ktorej rozsah dnes nie je známy. Nie je vylúčené, vzhľadom na nosnosť a šírku murív (253 cm v základoch, v úrovni 1. nadzemného podlažia 120 cm, kónický tvar v reze), že ide o viacpodlažný, azda vežový objekt s veľkým vyhĺbeným skalným priestorom v úrovni 1. nadzemného podlažia.
Predpokladáme, že nález ďalších dvoch konzol v masívnom kamennom múre v rovnakej línii o dve parcely na východ (dom č. 6) predstavuje dokument pôvodného rozsahu architektúry. Môžeme uvažovať o fragmente opevnenia alebo o samostatnej rozmernej stavbe.
plán Bratislavy z 10. storočia: 1-hradisko, 2-sídlisko, 3-cintorín, 4-močiar, 5-prúd, 6-prievoz na Dunaji pri osade Vydrica, 7-Medzierka, pravdepodobne súčasť opevnenia, 8. -opevnenie, existujúce pravdepodobne od čias keltského osídlenia, 9-lúky, 10-nivy ( zdroj https://medievalheritage.eu/en/main-page/heritage/slovakia/bratislava-city-defensive-walls/ )
Pôvodný kamenný objekt s konzolami pre trámovú konštrukciu, odkrytý na Vydrici, zanikol v skutočnosti veľmi skoro; jeho prestavbu (tehlou, s osadením sekundárneho kamenného stredovekého portálu s lomeným oblúkom) môžeme datovať do konca 14., resp. 15. storočia. Rozsiahly, mohutný kamenný objekt bol zrejme rozčlenený novou parceláciou počas intenzívnej výstavby Vydrice už v 14. storočí a časti jeho múrov boli následne znovu využité v dispozícii nových domov.
Skalné pivnice ( od skladu vína až po slobodomurárov)
. Relikty architektúr – skalné priestory, zistené súčasti pôvodnej stredovekej a neskoršej zástavby na severnej strane ulice Vydrica predstavujú špecifickú charakteristiku danej lokality a z hľadiska kultúrno-historickej topografie samotného mesta Bratislava osobitnú hodnotu „génia loci“. Ich vznik situujeme prevažne do obdobia 14. storočia, do doby akcelerácie podhradného osídlenia, pričom samotný terén (terénne terasy a niektoré vyťažené priestory) sú výsledkom ťažby kameňa už v skoršom období a súvisia nepochybne aj s výstavbou (prestavbou) hradného areálu a opevňovaním mesta. Zistené (odkryté) skalné priestory majú prevažne charakter halových priestorov, ktoré boli vytvorené vylámaním a vyťažením kamennej hmoty. Skalné haly sú upravované v 14. až 17. storočí a v závere 18. storočia sú ďalej architektonicky „zušľachťované“, alebo spevňované (doplnené tehlové klenby v nadväznosti na skalné steny, tehlové portály, výklenky, vetracie šachty, schodiská). Skalné pivnice pôvodne slúžili ako logistické centrá na uskladnenie potravín a vína. Išlo o sklady pre obchodné komodity, dovážané (resp. vyvážané) suchou cestou alebo po Dunaji; spĺňali svoj účel celé storočia. V 18. storočí „priestory vyhĺbené do skaly používajú na zriaďovanie maštalí, komôr a pivníc, no najmä na uskladnenie vína“
Na spodnom obrázku vidíme nákres dvojpodlažného skalného priestoru, ktorý je situovaný pod severným záverom pôvodnej Vydrickej ulice. Ide o veľké halové priestory. Vzhľadom na charakter tohto dvojpodlažného „suterénu“ K3 a K9 v úrovni 2. terénnej terasy na parcele je pravdepodobné, že pôvodne celý priestor bol miestom vyťaženia lomového kameňa z hradného brala, v ktorom sa neskôr (v 14.–15. storočí) vytvoril dvojpodlažný priestor vložením klenby a čiastočným obmurovaním stien tehlou.
Z hľadiska funkcie je iste dôležitá veľká (aj dispozičná) úprava z obdobia klasicizmu typickou tehlou, ktorá je signovaná razidlom slobodomurárskej lóže. (Slobodomurári sú nadnárodné neverejné združenie, ktoré vznikalo ako aristokraticko-meštianske, neskôr ako elitné buržoázne výrazne kozmopolitné kluby sociálno-etického a humanitárneho charakteru, venujúce sa filozofickej činnosti, v minulosti aj alchýmii. Tajuplnosť slobodomurárov v minulosti viedla k obvineniam zo vzájomného poskytovania obchodných a iných výhod, či vplyvu na políciu) Pôvod slobodného murárstva pravdepodobne stojí na stavebných a kamenárskych cechoch. Keďže kamenári sa v stredoveku nemuseli podriaďovať mestskému cechovému systému a mohli sa slobodne pohybovať, vytvorili špecifickú organizáciu význačnú súdržnosťou, symbolikou a zvykmi.V roku 1723 boli vydané Staré povinnosti slobodných murárov (The Constitutions of the Free-masons) od Jamesa Andersona, ktorá zakotvila politickú toleranciu, náboženský pluralizmus v deistickej forme, nutnosť riadenia sa morálnymi zásadami a rovnosť členov. Staré povinnosti zaviedli tzv. Svätojánsky systém, tj. tri stupne členstva - učňov, tovarišov a majstrov.
V období klasicizmu 2. polovici 18. storočia sa rozvíjal intenzívny spoločenský život Bratislavy zásluhou Kráľovskej uhorskej miestodržiteľskej rady a Kráľovskej uhorskej dvornej komory, s čím súvisel príchod vysokých úradníkov, vzdelancov, vojenských hodnostárov, umelcov, obchodníkov i remeselníkov. Vplyv slobodomurárskeho hnutia šírili najmä vzdelané osobnosti, ktoré sa zameriavali na vedecké disciplíny (napríklad aj J. W. Kempelen, strojca hradného vodovodu), ale aj predstavitelia vysokých vojenských kruhov z panovníckych dvorov Európy. Ich činnosť mala priamu podporu panovníckeho páru na Bratislavskom hrade – miestodržiteľa Alberta a jeho manželky Márie Kristíny, ktorí na Hrade organizovali aj stretnutia slobodomurárov. Nie náhodou boli ich portrétne reliéfne medailóny neskôr umiestnené pri vstupe do slobodomurárskeho „chrámu“ v hoteli Speneder (neskorší Carlton) v roku 1879. Najstaršou lóžou na území vtedajšej Bratislavy bola lóža Taciturnitatem (K mlčanlivosti), ktorej členovia patrili k vysokým úradníkom a zaoberali sa predovšetkým alchýmiou a kabalistikou. Vznikla už okolo roku 1760 a je radená k tzv. Vojenskej únii. Bratislava je aj hostiteľkou lóží z Viedne a Prahy v druhom období, najmä po roku 1867, keď v rakúskej časti monarchie je hnutie zakázané, ale v Uhorsku povolené. Vieme, že jej členovia sa schádzali v pivniciach súkromných domov a rozkvet slobodomurárstva v Bratislave sa datuje najmä do obdobia 19. storočia, keď sa „Prešporok“ stal centrom slobodomurárskych lóží v strednej Európe.
V súčasnosti prebieha v podhradí nová výstavba ,ktorá chce konečne vrátiť život do tejto zabitej lokality a pozostatky pôvodnej Vydrice (vodnú vežu, kempelenov vodovod, ladovne a skalné priestory) plánuje zakomponovať do svojho projektu.
Za pozornosť stojí aj projekt stratené mesto, ktorý nám ukazuje pôvodnú zástavbu Vydrice a Rybného námestia vo virtuálnej podobe
https://www.stratenemesto.sk/?fbclid=IwAR2k8VDxBgCNtR-zZDfJJxe_JBkMt82CWLxd12WjwGtNMaRlNcyRxR-Hh94
Texty a grafické časti vychádzajú z výskumu podhradia https://digilib.phil.muni.cz/_flysystem/fedora/pdf/128264.pdf
Južné podhradie Bratislavského hradu
Kapitoly z dokumentácie architektonických reliktov Vydrice
ZUZANA ŠEVČÍKOVÁ.
