Poznáte ju všetci, zamračenú, nepriehliadnuteľnú červeno bielu horizontálnu fasádu na nábreží v Bratislave, ktorej línie akoby kopírovali rušnú dopravnú tepnu a zároveň umocňovali monumentálny tok najväčšej Európskej rieky Dunaj. Voláme ju jednoducho, premostenie, alebo komunistická opacha. Článok bude o ikonickej budove Slovenskej Národnej galérie v Bratislave.
V budove, v ktorej sídli SNG boli pôvodne najväčšie kasárne v Rakúsko Uhorsku, ktoré siahali až k Dunaju, preto sa volali vodné. Keď stratili svoj význam, v roku 1940 prednú fasádu zbúrali kvôli dopravnej obsluhe, čím sa odkryli arkádové pavlače, ktoré pôvodne slúžili na execírovanie vojakov. V roku 1950 bola budova pridelená Slovenskej národnej galérii a v roku 1969 bola vyhlásená súťaž na dobudovanie prednej fasády, ktorú vyhral návrh architekta Dedečka.
Dostavba SNG je postavená v štýle brutalizmu. Brutalizmus vás prefacká až spadnete na zadok, až potom pochopíte jeho krásu, Musíte to však zažiť, takouto budovou musíte prejsť ako z vonka tak aj zvnútra. Mne osobne brutalizmus pripomína priepasť, bojíte sa jej ale priťahuje vás.
Brutalizmus je architektonický štýl príznačný pre modernú architektúru od polovice 20 storočia. A vôbec sa netýka len komunistických krajín, prvý krát bol odprezentovaný roku 1954 v anglicku partnerskou dvojicou architektov Peter a Alison Smithsonovi. Vznikol v období pretekov jadrového zbrojenia začiatku studenej vojny ( možno aj preto sa stavby brutalizmu podobajú na betónové bunkre), francúzske slovo Brut t.j. betón je aj v samotnom názve štýlu. Brutalizmus výrazne používa pohľadový betón ako výrazový prostriedok a snaží sa o zdôraznenie hmotnosti objektu. Taktiež uplatňuje uzavretý pôdorys a obrys stavby v zmysle uzavretej kompaktnej kompozície hmôt často v podobe kvádra. Brutalizmus jasne vyjadruje a priznáva použitý materiál a konštrukciu. Stavby pôsobia veľmi hmotne až ťažko. Ich priečelia tvoria veľké betónové plochy, ktoré kontrastujú so zasklenou konštrukciou alebo častejšie s malými oknami.
Pôvodný Dedečkov projekt bol oveľa monumentálnejší, mal pokračovať až k hotelu Dunaj. Dedeček pri dostavbe SNG použil oceľovú konštrukciu, ktorá mala byť pokrytá kamennými platňami, pre nedostatok materiálu sa nakoniec zvolila varianta farebných hliníkových plechov, ktorú poznáme dodnes.
Neviem čím sa architekt Dedeček inšpiroval pri kreslení premostenia SNG, ale urobil nadčasové dielo. Tým že je táto horizontálna hmota umiestnená v siluete historického nábrežia, pôsobí ako technická závada v digitálnej grafike nazývanej Glitch, a ktorá sa prejavuje čiastočným rozmazaním zobrazeného vizuálu.
Vďaka poslednej rekonštrukcii boli zrealizovane drobné úpravy, ktoré majú Dedečkov brutalizmus trocha poludštiť. Vo všetkých výstavných priestoroch sú prítomné drevené podlahy, tie sa v minulosti nachádzali iba v priestoroch vodných kasární. Pod nádvorím premostenia vznikla umenovedná knižnica. Ešte výraznejším zásahom do hmoty premostenia je dvojica okien na východnom a západnom štíte premostenia. Spolu s odkrytím oceľových traverz na stĺpoch premostenia, ako na úrovni nádvoria, tak aj v druhom pláne priečelia, sú priznaním kostry domu. Zároveň sú však dekonštrukciou monumentality diela Vladimíra Dedečka ako sme si ho pamätali a jeho sochy ako sme ju verne poznali. Premostenie už nie je viac tým ťažkým objemom, ale obnaženým oceľovým mostom nesúcim ľahký výstavný priestor. Výrazné horizontálne línie na fasáde tak získavajú svoje opodstatnenie, pretože návštevníci môžu nadobudnúť pocit, že budova sa priamo napája na perspektívu krajiny.
Vďaka socializmu vzniklo v Bratislave množstvo monumentálnych architektonických diel, možno by sme mali prehodnotiť pejoratívne posudzovanie tejto doby, politiku by sme mali oddeliť od kultúry a mali by sme si začať vážiť toto kultúrne dedičstvo, pretože poviem to priamo komunisti dali Bratislave v 60 rokoch novú identitu, z provinčného mesta narysovali metropolu.
Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie vytvorila precedens, ukázala nám, že keď chceme získať kvalitnú súčasnú svetovú architektúru, stačí profesionálne zrekonštruovať čo máme doma. Viac fotiek z rekonštrukcie nájdete tu https://www.archinfo.sk/diskusia/blog/diela/zrekonstruovany-areal-slovenskej-narodnej-galerie-zachyteny-na-fotografiach-martina-deka.html
Príklady galérií súčasného umenia vo svete
