Poznáte ho všetci najväčšie sídlisko v strednej európe, ktoré z periférnej Bratislavy urobilo megapolis, muselo však kvôli nemu padnúť celé bratislavské podhradie, pretože aby sídlisko vzniklo sa musel na mieste podhradia postaviť nový most. Reč bude o Petržalke, ktorú Václav Havel nazval králikárňou.
Putovanie po mestskej časti Petržalka je jednou z najneobvyklejších aktivít v Bratislave na Slovensku. Tu sú fotky a tipy na návštevu. Mesto, ktoré bolo v minulosti korunovačným mestom Uhorského kráľovstva je známe najmä vďaka dobre zachovanému Starému Mestu a hradnému areálu. Turistická zóna je dobre vymedzená a cez Dunaj do okrajových častí Bratislavy prechádza len málo návštevníkov. Keď však prekročíte most SNP ocitnete sa na farebnom predmestí z čias komunizmu s charakteristickou panelovou zástavbou.
Čo je to Petržalka? Začnime niekoľkými superlatívmi.
Petržalka je: Najväčšia mestská časť v Bratislave Najhustejšie obývaná obytná štvrť v strednej Európe Domov najväčšej koncentrácie panelákov v celom regióne
Miesto najstaršieho verejného parku v strednej Európe Sad Janka Kráľa, ktorý bol založený v roku 1776.
Je miestom ikonickej vyhliadkovej reštauràcie UFO.
Petržalka (Petržalka) s rozlohou viac ako 2 000 hektárov a domovom pre viac ako 120 000 ľudí je na slovenské pomery obrovská. Je to prevažne prímestská oblasť známa svojimi panelákmi: Výškové, prefabrikované betónové bytové domy. Tieto stavby sú bežné v celom regióne, no Petržalka je asi najpestrejším príkladom takejto mestskej časti. Petržalka ako osada sa datuje do 17. storočia, keď oblasť tvorila séria vzájomne prepojených ostrovov. Jeho novodobá história ako štvrte sa začína v roku 1920 založením Československa.
Petržalka sa stala súčasťou Bratislavy, ako mesta až po 1.svetovej vojne. V noci zo 14. na 15. augusta 1919 vojaci čs. légií, pluky Stráže slobody a Českí Sokoli, prešli cez Starý most (zaujímavosťou je, že boli bosí, aby ich nebolo počuť). Českí Sokoli šplhali po jeho konštrukciách a odstrihávali zápalné šnúry k umiestneným výbušninám asi o druhej nadránom. Druhá časť vojakov sa preplavila na pontónových člnoch cez Dunaj od dnešného Lafranconi. Bez jediného výstrelu zajali asi 80 maďarských vojakov, ktorí boli po krátkom čase prepustení domov. Ráno 15.8.1919 vojaci začali obsadzovať Petržalku. Od toho dňa je Petržalka súčasťou Česko-Slovenska. Na území Petržalky je aj jediný cintorín z 1.sv.vojny v Bratislave, v časti Kopčany, blízko rakúskej hranice.
Vtedy dostala oblasť svoj súčasný názov. Toto označenie znamená „petržlen“ a vzťahuje sa na bylinky a zeleninu, ktoré kedysi rástli v petržalskej úrodnej pôde. Po vzniku Československa bola Petržalka na mape označená ako najväčšia obec v krajine.
Počas druhej svetovej vojny Nacistické Nemecko anektovalo Petržalku v roku 1938 a neskôr premenilo oblasť na pracovný tábor.
Po porážke nacizmu sa Bratislava stáva hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky. Mesto je však malé a preto ho bolo treba dobudovať. Nevyhnutnosť „predĺžiť“ mesto južným smerom vyplývala aj z jeho prudkého rastu, prehlbujúcej sa bytovej krízy a neustáleho prílivu migrantov z iných krajov Slovenska. Výstavba Petržalky sa začala 2. apríla 1973, keď na dnešnom Námestí hraničiarov položili základný kameň. Nemalo to byť sídlisko, ale mestský sektor s početnými celomestskými a nadmestskými funkciami v blízkosti centra Bratislavy. Aj preto bola vypísaná medzinárodná urbanistická súťaž.
V roku 1966 vypísali Ideovú urbanistickú štúdiu južného obvodu mesta Bratislavy. O tom, že išlo naozaj o jedinečnú súťaž v celosvetovom kontexte, svedčí množstvo zaslaných návrhov od kolektívov autorov z celého sveta (310 účastníkov z 28 krajín), ale aj medzinárodné zloženie poroty (odborníci z Francúzska, Anglicka, Ruska a Juhoslávie).
Za predsedu poroty bol zvolený Arthur Ling (Veľká Británia) a za podpredsedu Štefan Svetko (v tom čase zastával funkciu námestníka hlavného architekta mesta Bratislavy). Do finálneho výberu sa dostalo 18 návrhov, z ktorých víťaza nevybrali. Keďže žiaden z návrhov nedokázal komplexne vyriešiť túto neľahkú úlohu, porota udelila päť tretích cien.
Výsledkom mala byť mestská časť so stotisíc obyvateľmi s komplexnou občianskou vybavenosťou, so zachovaním prírodného rázu krajiny, uplatňujúc najmodernejšie poznatky z vývoja svetového urbanizmu. V zadaní súťaže sa tiež píše: „Nová Petržalka nemá byť poňatá ako ‚obytná spálňa‘ mesta, ale ako útvar, ktorý svojou príťažlivosťou utvorí podmienky pre zdravo pulzujúci život, aby sa po výstavbe Petržalky stala Bratislava skutočne mestom na Dunaji.“
Veľká pozornosť sa venovala riešeniu zelene a vodných plôch : podmienkou bolo zachovať Park Janka Kráľa, dokonca sa navrhovalo jeho rozšírenie. Mal sa zachovať vtedy súčasný prírodný ráz lesných masívov, ktoré sa plánovali premeniť na lesopark. Chorvátske rameno, jestvujúce kúpalisko Lido a jazero, ktoré vznikne bagrovaním štrku sa majú zachovať a primerane upraviť. Uvažovalo sa s vytvorením, najmä pre protipovodňovú ochranu celého mesta vytvoriť obtokový kanál okolo Petržalky.
Škoda, že ani dnešní architekti, urbanisti a dopravní inžinieri nepoznajú tieto – podľa nich prekonané kritériá. Inak by Petržalka nebola odrezaná od mesta osemprúdovou diaľnicou, nestála by opacha veže Auparku a neplánovala by sa výstavba na bývalom štadióne Artmedie.
Všetky tieto smelé plány však zo dňa na deň zhatila okupácia v roku 1968 a následné roky tzv. normalizácie. Riešením projektu bol poverený Stavoprojekt na čele s architektmi Stanislavom Talašom a Jozefom Chovancom, ktorí aj napriek istým snahám o využitie poznatkov zo súťaže nedokázali zabrániť použitiu prefabrikovaných panelov a typizovaných projektov. Budovať sa muselo čo najrýchlejšie a najlacnejšie aj na úkor kvality. Tak sa v roku 1973 začalo s výstavbou.
Aj ked komunistické sidliská pôsobili nudne, predstavovali zdravý životný štýl, oproti bývaniu v pavlačových domoch v historických centrách, kde chýbalo ústredné kúrenie a vlastná kúpeľna s WC a teplou vodou , dospelí sa častokrát tlačili s detmi v jednej izbe. Nevýhodou rýchlej výstavby sídlisk, bola nedokončenà infraštruktúra, ľudia sa museli defakto brodiť domov cez staveniská. Tieto strasti boli aj z filmované s legendárnou hereckou dvojicou Lasicom a Satinským v scifi komédii Srdeční pozdrav ze Zeměkoule.
https://m.youtube.com/watch?v=pjU3poO5PLg
Samotná výstavba prebiehala v troch etapách. Prvou boli Háje, teda časť ležiaca na východe. Ďalšou boli Lúky, najjužnejšia a najvzdialenejšia od centra. Poslednou boli Dvory. To je aj územie, kde stála pôvodná dedina. Táto časť bola stavaná ako posledná, lebo bolo treba ľudí vysídliť a zbúrať ju. Z celého projektu sa nakoniec podarilo vybudovať iba bytovú časť. Nezrealizované zostalo mestotvorné lineárne centrum od Dunaja smerom na juh, ktorého kostru malo tvoriť metro a okolo neho celospoločensky dôležité objekty. Možno aj pre chýbajúce centrum Petržalka dodnes pôsobí ako bludisko.
Výstavba metra bola zastavená po revolúcii, v súčasnosti sa na jeho mieste buduje električková trať a nové Petržalské centrum.
Charakteristickým znakom Petržalky sú paneláky (panelový dom). Tieto obrovské bytové domy, obľúbené ako nízkonákladové riešenie bývania v celom východnom bloku, boli hromadne postavené počas komunistickej éry, aby sa vyrovnali s prílevom ľudí prichádzajúcich do miest z vidieckych oblastí. Paneláky sa zvyčajne spájajú s Východným blokom, ale v skutočnosti ich variácie nájdeme na oboch stranách bývalej Železnej opony (napr. Nemecko, Taliansko, Francúzsko atď.) – vychádzajú z rovnakých myšlienok modernistickej architektúry a urbanistického plánovania (pozri Le Corbusier)
Paneláky“ predstavujú odpoveď na nedostatok bývania v druhej polovici 20. storočia – spôsobený viacerými faktormi, ako sú vojnové škody, rastúca migrácia atď. Masové bývanie východného bloku vyniká predovšetkým svojou masívnosťou, uniformitou a ideologickým pozadím. Kedysi žila v paneláku zhruba jedna tretina obyvateľov Československa. Paneláky v Petržalke sa začali objavovať v roku 1977. Jednotný dizajn bez ozdôb, pôvodne vyrobený zo strieborného betónu, mal odrážať kolektivistický charakter komunizmu.
Pri výstavbe sídliska Petržalka v rokoch 1973 až 1990 platil zákon, podľa ktorého muselo byť vyčlenené isté percento na umelecké dotvorenie. Jeho súčasťou boli aj monumentálne maľby. Vznikali na štítových stenách 12-poschodových panelákov. Plnili nielen umeleckú funkciu, ale boli aj dobrým orientačným bodom.
V súčasnosti prebieha Petržalka revitalizáciou. Zateplenie alebo dodatočné vylepšenie tepelno-izolačných vlastností budov je v súčastnosti veľmi aktuálnou témou. Týmto spôsobom sa podstatne znižuje energetická náročnosť, čo pociťujú predovšetkým obyvatelia objektu. Druhou stranou je však samotný vzhľad po zateplení.
Obyvatelia rozhodujú o finálnej fasáde bytových domov na schôdzach. Norma, ktorá by usmerňovala, ako má bytovka po zateplení presne vyzerať, neexituje. Sídliská sa tak menia na farebnú, nesúrodú zmes, na čo upozorňujú aj architekti Martin Kvitkovský a Martin Varga.
Zateplením v Petržalke zmizlo aj šesť monumentálnych malieb na panelákoch. Poslednú maľbu Mier sa podarilo zachrániť vďaka iniciatíve nadšenca petržalky Martina Kleibla.
A keďže sa projekt stal populárnym podarilo sa mu obnoviť aj druhú monumentálku
Zaujímavosťou je, že motívy monumentálnych malieb budú aj na nových zastávkach pozdĺž predĺženej električkovej trate. Maľby sa tak stanú akýmsi spájajúcim a charakteristickým prvkom sídliska. „Pripadá mi čoraz reálnejšie obnoviť ich na fasádach všetky,“ dodáva Martin Kleibl s OZ konduktor https://konduktor.sk/
V histórii máme niekoľko ambicióznych príkladov, kedy sa panovníci, či prezidenti snažili vybudovať nové ideálne hlavné mesto na zelenej lúke. Za všetko možno spomenúť Petrohrad, ktorý dal vybudovať ruský cár Peter I. Veľký.
Projekt sa zdal byť spočiatku neuskutočniteľnou výzvou. Bolo potrebné vysušiť množstvo močiarov. Vďaka neutíchajúcej túžbe panovníka sa však tento sen stal skutočnosťou a dnes chodia obdivovať Petrohrad turisti z celého sveta.
Z modernej histórie je zaujímavým počin brazílskeho prezidenta. Juscelino Kubitschek de Oliveira sa stal v roku 1956 novým prezidentom a jednou z jeho priorít bolo vybudovanie nového hlavného mesta v strede štátu. Mesto bolo vybudované na zelenej lúke a dal mu meno Brasilia.
Do tejto kategórie by sme mohli kludne zaradit aj nezrealizovaný projekt nového hlavného mesta kvitnúceho francúzskeho kráľovstva Romorantin, kde mal Leonardo da Vinchi vybudovať aj úplne nový a majestátny kráľovský palác, ako centrum kráľovskej moci. Leonardovo dynamické urbanistické myslenie, ktoré sa formovalo počas jeho druhého pobytu v Miláne, koncipovalo mesto v zmysle prúdenia vody, vzduchu, energie a ľudskej tvorivosti. Nie je to statický „ideál Città“, ale centrum života, kultúry a agropriemyselnej vyroby. interakcie. Plánoval široké ulice, veľké zelené otvorené priestranstvá, školy, rekreačné centrá, dostatok fontán a rôzne umelecké diela rozptýlené po celom meste.
Petržalské terasy sú ako Leonardova zhmotnena vízia ľudskeho priestoru oddeleného od dopravy.
Myšlienka to bola skvelá – poskytnúť obyvateľom veľkej rezidenčnej štvrte priestor segregovaný od áut. Terasy sa mali prepájať nad cestou mostami, kým autá mali prúdiť pod nimi. Postupne sa tak mala odstraňovať automobilová doprava a ľudia mali prechádzať do metra. K stavu, v akom dnes tieto terasy nachádzame, prispela značne aj supermarketová evolúcia. Obchodné priestory pod bytovými domami, z ktorých každý mal poskytovať drogériu, mäsiarstvo či zelovoc, časom vytlačili obchodné siete, kde nakupujeme dnes.
Aj keď sú terasy dnes v hroznom stave, ich výhodou je izolovaný priestor od dopravy, kde sa môžu hrať deti, v bezpečí mimo áut. Je k nim pohodlný vstup a rozsiahly priestor uprostred obytných domov predstavuje, v očiach urbanistov, skvelú príležitosť napríklad pre budovanie komunity.
S možnými riešeniami prichádzajú architekti a urbanisti z občianskeho združenia krasy terasy. V rámci svojich projektov testujú konkrétne zmeny, ktoré bude možné replikovať aj na ďalšie terasy. Svojimi aktivitami dávajú návod, ako sa nehostinné prostredie môže zmeniť na kvalitnejší verejný priestor. Pred troma rokmi to ukázali na „pilotnej“ terase na Mánesovom námestí, minulé leto bola ďalším testom terasa na Vavilovovej. Aj ich zásahy by mohli byť motiváciou pre obyvateľov, aby sa na svoju terasu začali pozerať trochu inak. Už nie ako na príťaž, ale ako na benefit.
Viac info o krásy terasy tu: https://www.facebook.com/krasyterasy
Obmedzenie pre riešenie situácie predstavuje ich právne vysporiadanie a nejasné vlastníctvo.
V mestskej časti Bratislava-Petržalka sa spolu nachádza až 37 terás s funkciou pristavanej technickej vybavenosti. Z ich celkového počtu má najväčšie slovenské sídlisko zverených do správy len 17 vybraných úsekov:
Vzkriesenie Petržalského centra.
V novembri 2021 sa začala výstavba jedného z najväčších dopravných projektov v Bratislave výstavba Petržalskej elekričky.
Zásadnú zmenu v cestovaní prinesie 3,9 km novej trate, ktorá rozšíri kapacitnú verejnú hromadnú dopravu naprieč Petržalkou a efektívnejšie prepojí najväčšie slovenské sídlisko s centrom mesta
Otvorenie novej trate zásadne zmení nielen dopravu na najväčšom slovenskom sídlisku, ale aj jeho budúci rozvoj. Pre výstavbu by sa mohli odomknúť nové rozsiahle plochy, predovšetkým územie medzi Rusovskou cestou a Romanovou, kde vznikne nové centrum Petržalky.
Nedokonceny projekt z cias socializmu sa tak môže stať čiastočne realitou.
