Zbúrané ranogotické kostoly.
Po bitke pri Moháči sa Uhorsko zmenilo počas nasledujúcich dvesto rokov na nepretržité bojisko medzi dvoma ríšami, Habsburgovcami a Osmanmi. Krajina bola pravidelne spustošená armádami, ktoré sa pohybovali tam a späť, čím bránili rozvoju miest a ničili obyvateľstvo. Počas osmanských vojen sa územie bývalého Uhorského kráľovstva zmenšilo približne o 70%. Napriek týmto teritoriálnym a demografickým stratám zostalo menšie, silne vojnou zničené Kráľovské Uhorsko ešte na konci 16. storočia ekonomicky dôležitejšie ako Rakúsko alebo České kráľovstvo. Z Ferdinandových území bolo oslabené Uhorské kráľovstvo v tom čase jeho najväčším zdrojom príjmu. Významné úrady a štátne orgány boli prenesené do Prešporka. Prešporok sa stal korunovačným mestom Uhorského kráľovstva. To si však vyžadovalo náležité bezpečnostné opatrenia. Aby sa zvýšila obranyschopnosť mesta muselo sa zosilniť mestské opevnenie. Za obeť mu padli dva dvojvežové ranogotické kostoly , ktoré boli väčšie ako pôvodný kostol svätého Martina.
Kostol svätého Vavrinca zbúraný po bitke pri Moháči kvôli tureckému nebezpečenstvu.
V roku 1935 odkryl výskum Václava Mencla v centre Bratislavy pred súčasnou Starou tržnicou pri hĺbení jej podzemných priestorov základy trojloďového ranogotického kostola datovaného do obdobia okolo roku 1300. Išlo o farský Kostol sv. Vavrinca, ktorý slúžil veriacim z rovnomennej osady, neskoršie predmestia. S mestom ju spájala Laurinská brána, pomenovaná práve po sv. Vavrincovi (ide o slovenskú verziu latinského mena Laurentius).
Kostol sv. Vavrinca sa nepriamo spomína v listine z roku 1311, jeho pôvod však siaha hlbšie do minulosti. Uvedené patrocínium totiž niesla staršia ranorománska rotunda z čias okolo roku 1100. Tú niekedy začiatkom 13. storočia (okolo r. 1200) zbúrali a nahradili románskym Karnerom sv. Jakuba. V tej dobe už preto musel stáť nový, ešte románsky kostol, ktorý prevzal patrocínium i funkciu farského chrámu po staršej rotunde. Jeho vznik tak možno klásť zrejme ešte pred rok 1200.
V priebehu 15. storočia sa realizovala rozsiahla prestavba chrámu (zrejme medzi rokmi 1436 - 1473). V uvedenom roku 1473 sa spomína kostol ako trojloďová stavba s desiatimi oltármi a troma zvonmi vo veži.
Osud stavby spečatilo nebezpečenstvo útoku tureckých vojsk po porážke uhorskej armády v bitke pri Moháči v roku 1526. Keďže kostol stál pred hradbami stredovekej Bratislavy, rozhodlo sa mesto s vojenskými veliteľmi zbúrať ho spolu s neďaleko stojacou Kaplnkou sv. Jakuba, aby ich Turci ako murované stavby nemohli využiť pri útoku. S búraním sa začalo v septembri 1528 a skončilo v apríli 1529.
Materiál zo zbúraných stavieb sa použil na zvýšenie odolnosti mestského opevnenia. Z výbavy kostola sa časť dostala do Dómu sv. Martina, zvon - umieráčik bol umiestnený na vežu Starej radnice.
Pozostatok tejto monumentálnej stavby možno vidieť dodnes pred starou tržnicou je vyznačený pôdorys trojloďového kostola a vedľa je vstup do pivnice Kaplnky svätého Jakuba, ktorá slúžila , ako kostnica priľahlého cintorína.
Kostnica v súčasnosti
https://www.youtube.com/watch?v=3TMS_b3AWsQ
Rovnaký osud postihol aj kostol svätého Michala pred Michalskou bránou. farský Kostol sv. Michala archanjela, sa nachádzal v bezprostrednom susedstve Župného domu, kde predtým stál kláštor. Pri kostole bola škola, ktorá sa spomína v mestskej účtovnej knihe z roku 1529. Nepoznáme zakladateľa kostola a školy, ani čas a okolnosti ich výstavby.
Kňaz tejto farnosti sa prvýkrát spomína v roku 1325. Vieme, že Kostol sv Michala mal viac oltárov a bohatú výzdobu. Prešporskí vinohradníci v ňom mali osobitnú cechovú lavicu. Za kostolom od Veternej až po Koziu ulicu sa rozprestieral cintorín, v ktorom stála Kaplnka sv. Blažeja s právom predávať odpustky.
Namieste zbúraného kostola svätého Michala bol neskôr postavený barokový Kostol svätej Trojice (tzv Trinitári) Pri výkope základov nového kostola sa narazilo aj na zvyšky starého kostola sv. Michala, ktoré boli tak dobre zachovalé, že mohli byť využité ako základové múry.
Nedokončené strechy kostola Trinitárov a nepriznaná kupola.
Na rytine Annalium Provinciae Sancti Josephi ... z roku 1739 je pozoruhodné zakreslenie podoby barokových striech na vežiach, ktoré sa pravdepodobne kvôli nedostatku financií nikdy v tejto podobe nezrealizovalo.
V roku 1713 získal pozemky na zrušenom cintoríne svätého Michala Rád Najsvätejšej Trojice (Ordo Sanctissimae Trinitatis), známejší pod označením trinitári. Sú jedným z najstarších európskych rehoľných spoločenstiev. Inicioval ho svätý Ján z Mathy (1154 – 1213). Hlavným poslaním rehole bolo vykupovať zajatcov a otrokov, z tureckého zajatstva.
Je jedným z mála katolíckych kostolov na území Slovenska, ktoré majú centrálny, elipsovitý pôdorys. K oválne formovanému interiéru priliehajú po tri kaplnky na každej strane, pozdĺžne presbytérium a vstupná predsieň s koso pripojenými vežami. Aj čelná fasáda je na slovenské pomery raritou.
Najhodnotnejším artefaktom interiéru Kostola Trinitárov je jeho stropná výmaľba. Ústredný priestor barokových kostolov je často zakončený kupolou, ktorá jednak poskytuje ďalšie svetlo, jednak jej prítomnosť v minulosti vytvárala priestor na umelecké zobrazenie raja či božskosti. Umeleckým zámerom bolo vytvorenie ilúzie vedúcej pozorovateľovo oko od materiálneho pozemského a pominuteľného sveta smerom k zobrazeniu mystického, nadpozemského a božského raja. Pokiaľ má však veľká časť realizovaných barokových chrámov v Európe kupoly reálne, v bratislavskom trojičnom kostole ju na pomerne vysokej a takmer rovnej klenbe nahrádza iluzívna maľba. Jej autorom je taliansky neskobarokový maliar Antonio Galli da Bibbiena.
Zbúrané mestské brány
Keď sa zmenila taktika boja postihol Prešporok dalšie búranie. Cisárovná Mária Terézia dala príkaz na zbúranie mestského opevnenia, pretože už nespĺňalo bezpečnostné štandardy a bránilo v rozvoji mesta. Žiaľ za obeť padli aj 3 vežové brány ( Laurinská, Vydrická a Rybárska) ktoré mohli byť ozdobou mesta rovnako ako Michalská brána.
Nepostavená Kupola Modrého kostolíka
Bratislava je jediné hlavné mesto, ktorá nemá Kupolu, pritom sa jedna naprojektovala , ale nakoniec sa nezrealizovala.
Kupola mala byť súčasťou secesného kostola Svätej Alžbety, ľudovo nazývaného Modrý kostolík, nakoniec sa však nezrealizovala. "Stavba kostola sv. Alžbety prekročila vytýčený termín výstavby. Kto omeškanie spôsobil dodnes nie je jasné. V Bratislave jednu zimu zmrzla omietka a v lete robotníci štrajkovali. Bratislavčania už boli veľmi netrpezliví. Je pravdou, že architekt Edmund Lechner sa s projektovaním neponáhľal, a aj gymnázium dávalo najavo svoje názory, čo nakoniec spôsobilo viaceré zmeny v plánoch. Z uverejneného nákresu je vidieť zmenu, kde najprv kostol pokrýva železobetónová kupola, ktorú neskôr na žiadosť objednávateľov a možno aj z finančných dôvodov bolo potrebné zmeniť na tradičnú strechu".
Zbúrané Bratislavské synagógy
Počas socialistickej prestavby provinčnej Bratislavy na metropolu hlavného mesta Slovenska padli za obeť ďalšie 4 veže ( dvojvežová synagóga Neológov a jednovežová Ortodoxná synagóga. Obe museli ustúpiť výstavbe mosta SNP. Veža kostola na kalvárii musela ustúpiť Slavínu.
Zbúranie veže Kostola Panny Márie Snežnej z roku 1948
Veža kostola Panny Márie Snežnej na Bratislavskej kalvárii, bola zbytočne zbúraná pri výstavbe Slavína, aby mu nekonkurovala.
Komunistickým mocipánom nebolo po chuti, že sa nad mestom na jeho štvorhrannej 50 m vysokej veži vypína neónový kríž a šíri tak posolstvo viery a nádeje. Najprv prikázali vypnúť jeho osvetlenie a neskôr dali vežu zbúrať, aby jedinou dominantou mesta bol pamätník sovietskych vojakov Slavín.
Samotný chrám stojí na bratislavskej Kalvárii, ktorej súčasťou je verná napodobenina Lurdskej jaskyne.
Súčasná výstavba výškových budov v Bratislavskom downtowne, akoby chcela narýchlo vrátiť všetky stratené veže historickej Bratislavy. V stovežatej Prahe sú mrakodrapy zakázané, aby nenarúšali historickú siluetu mesta. Osobne nemám s mrakodrapmi problém len tie Bratislavské mi prídu málo odvážne a lacné.
„
