Poznáte ju všetci, ulica, ktorá s veľkým rachotom zmizla, oplakali sme ju, no neskôr sa v tichosti bez osláv vrátila. Ulica po ktorej v minulosti chodili Králi, mohol to byť reprezentatívny vstup na Bratislavský hrad, miesto toho je to vzorkovník najlacnejších stavebných materiálov (polystyrén, plastové okná a zámková dlažba). Reč bude o Zámockej ulici v Bratislave.
V roku 1599 zdedila pevnosť na Schlossbergu rodina Pálffyovcov, ktorá počas rozsiahlej rekonštrukcie hradného paláca si na severnom svahu hradného kopca postavila mohutný palác s terasovitými záhradami. Palác a záhrada predstavovali ojedinelý koncept na spôsob talianskych stavieb typu villa suburbana (v 16. a 17. storočí prímestský zámok), pričom záhrada bola prvou terasovou záhradou toskánskeho typu v Uhorsku, t. j. s terasami a otvorenými schodiskami, so špaliermi, fontánami, portálmi, letohrádkami. Neskôr v 18 storočí bola záhrada odovzdaná verejnosti a stala sa obľúbeným miestom prechádzok Prešpurákov, v parku sídlilo aj divadlo a konali sa tu bály. Pálffyho záhrada bola pre staré mesto niečo ako petržalský Aupark.
Z novej príjazdovej cesty k palácu a hradu vznikla Zámocká ulica, na ktorej našli útočisko židia vyhnaní z Prešporka a Viedne.
„Po porážke uhorského kráľa Ľudovíta II. v bitke pri Moháči v roku 1526 zasahovala osmanská expanzia aj na územie Uhorska. Židia z vtedajšieho Pressburgu opustili mesto a bezpečie hľadali v okolitých obciach na pravej strane Dunaja na území Rakúska. V Pressburgu zanechali svoje domy, svoj majetok. Začiatkom 17. storočia im však návrat do mesta nebol povolený,“
Šľachtický rod Pálffyovcov, si bol vedomý výhod vyplývajúcich z prítomnosti židovského obyvateľstva ( odvádzanie daní, rozvoj obchodu ), ako útočisko im poskytol územia na úpätí hradného kopca Schlossbergu. Rovnako v roku 1670, keď boli Židia vyhnaní z Viedne, utečenci našli útočisko v štvrti Schlossberg. V roku 1707 gróf Pálffy chránil asi 200 židovských rodín, z ktorých väčšina boli utečenci. V priestore Hradom a opevneným mestom vznikla Židovská ulica a v priestore medzi hradom a Pálffyho palácom vznikla Zámocká ulica.
„V priebehu viac než dvoch storočí tu v uzavretom prostredí stáli v svojráznom kolorite domy lepšie finančne situovaných obchodníkov, ale aj nájomné, pavlačové domy remeselníkov a chudoby. Drobní remeselníci pracovali v prízemných tmavých priestoroch, a mnohé úbohé obchodíky slúžili súčasne aj ako príbytky rodín.“
„Počas požiaru v židovskej štvrti v Podhradí v roku 1913 zhorelo veľa domov a obchodov. Mnoho obyvateľov Podhradia prišlo o prístrešie a od tých čias bolo židovské obyvateľstvo rozptýlené v rôznych častiach mesta. Novovzniknutý štátny útvar ČSR podporoval budovanie architektúry, ktorá reprezentovala súčasnosť. Podhradie chátralo a kedysi honosná architektúra sa stala neudržiavaným obydlím chudobnejšej a chudobnej časti obyvateľstva."
Za komunizmu bola v záujme výstavby Mosta SNP asanovaná veľká časť Rybného námestia, domy na dunajskom nábreží, mnohé umelecky i historicky hodnotné domy na Žižkovej ulici. Na Židovskej ulici boli zachované len dva domy - rokokový Dom U dobrého pastiera a Zsigrayova kúria, v ktorej v súčasnosti sídli Múzeum židovskej kultúry,“ (https://www.topky.sk/cl/10/1520907/Najvacsie-kulturne-barbarstvo-20--storocia--Takto-zmizla-perla-Bratislavy-z-povrchu-zemskeho )
Zámocká ulica bola zbúraná celá aj keď bola mimo naprojektovanej cesty Staromestská. Ostal na nej iba fragment záhradného krídla Pálffyho paláca, ktorý sa používal ako sklad posypového materiálu.
Pálffyho palác a jeho terasovité záhrady však nezbúrali komunisti bol zbúraný oveľa skôr. Unikátnu záhradu rozparcelovali ešte na konci monarchie a palác bol zdemolovaný za prvej republiky, čo je aj dôkaz dlhodobého nezáujmu mesta o túto mestskú časť.
" Cez niekdajšiu unikátnu záhradu trasovali nové ulice (Škarniclova, Svoradova) prebiehajúce paralelne s dnešnou Zochovou a na novovzniknutých parcelách vyrastali budovy niekoľkých školských a zdravotníckych zariadení. Ale aj početné obytné budovy.
. Záverečná bodka prišla po prvej svetovej vojne. Nápad zrekonštruovať aspoň palác a zriadiť v ňom múzeum zostal utópiou. Čo nasledovalo, bola takmer kompletná demolácia zdevastovanej rezidencie. Zachovali z nej iba časť záhradnej galérie s bohato maľovanou a štukovou výzdobou, ktorá sa v súčasnosti hrdí nie celkom zodpovedajúcim menom „Pálffyovský palác“. Ako torzo niekdajšieho Pálffyovského paláca však výrečne demonštruje, o akú nádheru mesto – a nielen mesto! – prišlo. Z unikátnej záhrady zostali iba dva z viacerých portálov, transferované na iné miesto, niekoľko schodov a subštrukcia, na ktorých rezidencia spočívala". ( Anna Schirlbauer „Pálffyho záhradná sála“ v Bratislave )
Zvyšok Pálffyho paláca tzv záhradný pavilón, ktorý dnes vďaka nadšencom slúži ako galéria a koncertná sieň. ( https://www.palffyhopalac.sk/ )
Pálffyho palác na grafikách Karola Frecha. ( https://www.webumenia.sk/en/dielo/SVK:GMB.C_7285 )
Komunisti chceli na mieste zbúranej Zámockej ulice urobiť zelenú podnož k Bratislavskému hradu, podľa projektu Milučkého, ktorý naprojektoval parkovo sadovnícku úpravu hradného vrchu s prvkami drobnej architektúry. Hrad ako symbol štátnosti mal ostať dominantný na zelenom vodnom vrchu. Po páde komunizmu vznikla iniciatíva na znovu postavenie Zámockej ulice. V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa zámeru ujala spoločnosť AVANT, architekt Juraj Dobrocký a kolektív. Jednotlivé časti aj budovy majú rôznych autorov, architektov a projektantov Zámerom bola výstavba bytov a vybavenosti vo väzbe na historickú zástavbu centra mesta. V tesnej blízkosti hradu a sídla Národnej rady SR sa mali nachádzať finančné a administratívne inštitúcie, zastupiteľské úrady, obchody, cestovné kancelárie, kaviarne, reštaurácie, módne salóny i exkluzívne byty. Koncom roka 2005 sa neslávne dokončila „nová-historizujúca“ zástavba na Zámockej ulici. V súčasnosti je ulica prevažne využívaná na prejazd a parkovanie áut. Ulica nežije, prevádzky krachujú, nefungujúci parter, úzky chodník, sem-tam tade prejde zablúdený turista s mapou.
Nová Zámocká ulica : betón, polystyrén, plastové okná, zámková dlažba.
Napriek lacnému výzoru celej ulice, jej hmota výškovo odkazuje na pôvodnú zástavbu ulice na strane mesta sú domy vyššie, smerom k hradu sa zástavba znižuje. Celkový lacný dojem by sa dal zachrániť použitím nových fasádnych materiálov kameň, tehla, ušľachtilé omietky a samozrejme vymeniť všetky plastové okná za historizujúce drevené. Na miesto lacnej zámkovej dlažby použiť kamenné kocky tzv mačacie hlavy a na koniec zväčšiť chodník na úkor cesty, a vylúčiť parkovanie, tak ako to prezentuje projekt mestské zásahy. http://mestskezasahy.sk/95/sk/portfolio_item/zamocka/
