Poznáte ju všetci, obrovskú sklenenú archu, s charakteristickými červenými rúrami vzduchotechniky, pripomínajúce parník, ktorá zobrala na palubu celé trhovisko, aby ho ochránila pred hlukom najväčšej Bratislavskej križovatky Trnavské mýto. Reč bude o ďalšej ikone socialistického staviteľstva Novej Tržnici. Architektúra, ktorá dala divokému trhovisku hlavu a pätu, aby vzniklo miesto s pridanou hodnotou.
Prvé organizované trhy sa na území Bratislavy datujú už od 13. storočia. Pôvodne sa koncentrovali na Rybnom námestí, kadiaľ viedla už od staroveku frekventovaná obchodná cesta. Neskôr v stredoveku sa trhy konali na Hlavnom námestí pred budovou starej radnice v dnešnom historickom centre, a po zbúraní hradieb bolo trhovisko presunuté na dnešné námestie SNP. Kvôli výstavbe a rozvoju železníc sa hlavné trhovisko začalo sťahovať smerom na východ mesta, na územie dnešného Trnavského mýta, kde zakotvilo začiatkom 19. storočia pod názvom Centrálne trhovisko.
V tých dobách sa tu obchodovalo najmä s hovädzím mäsom a tak trh získal ľudový názov “dobytčák”. Približne v tom istom čase ako konská železnica z Bratislavy do Trnavy, vznikol kúsok od nej, na pozemkoch bývalých polí aj park grófa Berchtolda, ktorý si na svojom pozemku nechal postaviť svoj palác. Palác grófa Berchtolda bol neskoroempírovým záhradným palácom s parkom, ktorý stál od roku 1832 až do výstavby bývalého Domu odborov – Istropolisu
Osud Berchtoldovho paláca úzko súvisel práve so železnicou, ktorá postupne zlukratívňovala prepravu tovarov. Netrvalo dlho a na mieste Berchtoldovho parku otvorilo svoje brány Centrálne mestské trhovisko. Mäsový sortiment sa postupne rozrastal o stánky so zeleninou zo záhrad na juhu Slovenska, ku ktorým sa na jeseň pridávali aj vinári z Pezinka a Rače, zásobujúci trh hroznom, burčiakom a vínom.
Intenzívna premena nastala v 80-tych rokoch. V roku 1976 jednotlivé strany Trnavského mýta, vtedajšieho Námestia Františka Zupku, kde už existovala veľká dopravná križovatka, prepojil podchod pre peších, slúžiaci ľuďom dodnes. Jeho veľkorysý rozsah súvisel s plánovanou výstavbou metra.
Zmena sa však nezastavila pod zemou. Mesto potrebovalo nájsť vhodný areál pre výstavbu veľkolepých reprezentatívnych straníckych priestorov. Centrálne trhovisko mala nahradiť budova kultúrneho centra s rokovacou a kultúrno-spoločenskou sálou známa ako Dom odborov, ktorý projektovala už od roku 1956 trojica architektov – Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl.
Trhovisko však nebolo zrušené, práve naopak. Obľúbené trhovisko malo dostať kultúrnejšiu formu a celoročnú prevádzku, zároveň malo byť ochránené pred hlukom rušnej križovatky.
Objekt Novej Tržnice je výnimočný svojím architektonickým konceptom. Dôsledným vizualizovaním konštrukčného systému a technologického vybavenia sa tento príklad high-tech architektúry na Slovensku zaraďuje k najkomplexnejším realizáciám v tvorbe architekta Ivana Matušíka, tvorcu ikonických obchodných stavieb
Na vytvorení unikátnej konštrukčnej sústavy, prvýkrát použitej práve v tomto objekte, spolupracoval so statikom Pavlom Čížkom. Riešenie umožnilo architektovi aplikovať koncept mestských uličných priestorov v rámci otvoreného interiéru tržnice s presvetlením centrálneho priestoru („ulice“) kruhovými stropnými svetlíkmi a bočných priestorov („ulíc“) skleným plášťom budovy. Celosklený obvodový plášť odráža rušný život tržnice. Matušík vypracoval projekt do najmenšieho architektonického a umelecko-remeselného detailu vrátane na mieru vyrobeného mobiliára (predajné stánky, keramické kvetináče) a grafického riešenia orientačného systému stavby. Rukopis autora je dodnes ľahko rozpoznateľný aj pod vrstvami neskorších úprav. Objekt tržnice a jej ešte nezastavané okolie vytvárajú unikátny verejný priestor, ktorý má potenciál stať sa novým mestotvorným prvkom zástavby v okolí Trnavského mýta v Bratislave.
. Hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť objekt v podobe preskleného kontajnera s odkrytými potrubiami vzduchotechniky v duchu ideí high-tech. High-tech architektúra bola v niektorých aspektoch odpoveďou na rastúcu dezilúziu v modernej architektúre. Realizácia Le Corbusier urbanistických plánov rozvoja viedla k monotónnemu a štandardizovanému vzhľadu miest a budov. Tvorba ekonomických budov viedla k extrémne nízkemu štandardu fasád budov, čo následne viedlo k celkovému úpadku estetiky v architektúre. High-tech architektúra vytvorila novú estetiku v kontraste so štandardnou modernou architektúrou. V knihe High Tech: The Industrial Style and Source Book for The Home sa ohľadne high-tech estetiky a využívania nových prvkov autor vyjadruje v zmysle „... vaši rodičia by tieto prvky mohli považovať za urážlivé“. Aj táto humorná poznámka demonštruje rebelské nálady tvorcov high-tech.
High-tech v architekúre je niečo ako kultový žáner Steampunk v literatúre a filme. Názov, vzniknutý v 80. rokoch 20. storočia, odkazuje na kyberpunk ako žáner sci-fi zameraný na technológiu a paru (anglicky steam), presnejšie povedané popisuje spoločnosť a technológie založené na pare ako hlavnom zdroji energie, ktorá charakterizuje technológie tvoriace kulisy diel tohto žánru.
Konštrukcia tržnice je tvorená mohutným železobetónovým skeletom, v ktorej sú vložené dva bloky s predajnými a obslužnými priestormi na prízemí aj na poschodí. Na oboch koncoch budovy sú prístupné schodiská. V suteréne bola veľká predajňa potravín a hlavné priestory sú určené pre individuálne stánky na predaj zeleniny, ovocia aj iného sortimentu.
Inšpiráciou pre novú Bratislavskú tržnicu sa stala budova galérie súčasného umenia cetre Pompidou v Paríži, ktorá bola postavená v blízkosti zrušeného centrálneho trhoviska Halles de Paris (slovensky Parížske haly) Tržnica tu vznikla už v stredoveku, v 19. storočí tu boli postavené veľké predajné haly, ktoré dali tržnicu meno a rozkladali sa na 10 hektároch. V 70. rokoch 20. storočia bola tržnica strhnutá a vznikol tu park Jardin des Halles so vstupom do podzemného obchodné centra Forum des Halles a rozsiahla prestupová stanica RER Châtelet - Les Halles.
Slovo na záver :
V Paríži po zbúraní kultového trhoviska, vznikol nie príliš populárny park so shopping centrom. V Bratislave sme presunutím kultového centrálneho trhoviska získali hneď dve ikonické stavby - Novú Tržnicu, inšpirovanú kultovou Galériou ( Centre Georges-Pompidou ) a brutalistický Dom Odborov, ktorý sa nám žiaľ nepodarilo zachrániť, ale o tom až nabudúce.
