Film Pán nikto proti Putinovi, je úprimná a veľmi ľudská spoveď mladého ruského učiteľa Pavla Pašu Talankina, ktorý zaznamenal deformáciu hodnôt na ruskej základnej škole pod vplyvom propagandy spojenej s vojnou na Ukrajine.
Autor sa porovnáva s učiteľom dejepisu, ktorý na škole obhajuje vojnu na Ukrajine a šíri oficiálnu Putinovskú propagandu.
Keď sa dejepisára opýtal aké osobnosti z ruských dejín by rád stretol, priznal sa mu, že by chcel stretnúť stalinových ochrankárov, ktorí zabili napr Trockého.
Autor sa sám seba následne pýta, čo pre neho znamená vlastenectvo. Preňho sú to však každodenné veci ako čerstvý vánok, keď otvorí okno, alebo prechádzka v zime, keď je vonku -45 stupňov, až vám zamrnú vlasy z vlastného dychu. Rovnako má rád aj paneláky v ktorých býva a miestnu továreň, ktorá ľudom dáva prácu.
Dejepisárovi a systému vojenskej propagandy, ktorý reprezentuje vyčíta, že nevedie deti k normálnemu životu, čo budú chcieť v živote robiť.
Rovnako to vidia aj žiaci, ktorých dejepisár vyučuje a keď sa ich pýtali ako by ohodnotili jeho prácu dostal iba 2 body z desiatich.
Národný školský systém, to však videl inak a dejepisár za svoju prácu nakoniec získal byt v novostavbe.
Dokument je prestrihávaný vyjadreniami Putina ohladne Ukrajiny a jedno vyjadrenie najviac charakterizuje prekrútenie hodnôt na ruských školách, v ktorých sa vojenská propaganda stala dôležitejšia, ako príprava mladého človeka na normálny život.
"Vojnu nevyhrávajú generáli, ale učitelia".
Po začiatku invázie na Ukrajine v súlade s novými vojnovými osnovami bol učiteľ Talankin poverený dokumentovať propagandistické aktivity na kameru. On sa však rozhodol natáčať aj študentov a učiteľov vo voľnom čase a dokumentovať, akú ničivú silu má propaganda na každodenný život miestnej komunity.
Tieto materiály neskôr tajne poslal do súťaže dokumentárnych filmov, vďaka čomu bol oslovený BBC aby natočil film Pán nikto proti Putinovi, za ktorého dostal oscara.
Súd v Rusku zakázal oscarový film Pán nikto proti Putinovi. Autor po orebraní ceny musel požiadať o azyl a zdržuje sa na neznàmom mieste.
Aby si žiaci školy č. 1 v Karabaši mohli pozrieť Oscarový dokument od ich učiteľa , v ktorom mnohí z nich hrajú hlavné úlohy, museli si zohnať nelegálne kópie a film si pozrieť v súkromí, na telefónoch alebo notebookoch.
tínedžeri vo filme chápu svoju meniacu sa realitu – sú smutní veľa pijú, ale aj veľa žartujú. Talankin má cit pre boľavé, malé detaily – sníma študentku, ktorá chce zakryť smútok nad mobilizáciou svojho brata, svojou oceľovou vyrovnanosťou službe vlasti, záber dvoch mladých mužov, blízkych priateľov práve po strednej škole, v predvečer odchodu jedného z nich na vojenskú službu. Zvukový záznam Plaču matky na pohrebe svojho syna bez obrazu, pretože pre učiteľa to bolo príliš neetické, aby to filmoval. Dokument je úprimný a osobný portrét ruského každodenného života, najmä po invázii. Tento film bol možný len vďaka tímovej práci a pomoci zo zahraničia.
Film Pán Nikto proti Putinovi predstavuje akt služby aj poctu – škole, ktorá kedysi existovala, študentom, ktorých životy režim nenávratne zmenil k horšiemu a kedysi aj plodnej práci.
Je to zároveň aj služba nám ľudom na západe, ktorá by nám mohla pomôcť nahliadnuť do života bežných ruských občanov, bez toho aby sme ich nenávideli a neodcudzovali. Pretože proti Putinovi sa nedá vyhrať vo voľbách. Je rovnako pre všetkých rusofilov ( aby im otvoril oči, čo robí štátna oropaganda), ako aj pre všetkých rusofóbov ( aby im otvoril srdcia) pretože aj rusi sú rovnako ako mi iba ľudia.
Pavel Talankin vytvoril nezmazateľný dokument ideologickej vojny, ktorý si musíte pozrieť a ktorého rezonancia sa odráža ďaleko za hranicami Ruska a ide až do hĺbky ľudského srdca.
Viac tu: https://www.cine-max.sk/filmy/film/pan-nikto-proti-putinovi
