Tvrdenie, že „Západ chce zničiť Rusko“, je kľúčovým prvkom oficiálnej ruskej vojenskej a politickej propagandy, ktorý opakovane šíria predstavitelia Kremľa na čele s Vladimirom Putinom . Podobnú rétoriku preberajú aj niektorí zahraniční politici, napríklad slovenský premiér Robert Fico.
Je to však mýtus, pretože západ už mohol Rusko zničiť viackrát, ale nikdy to neurobil.
Prvy krát v novodobej histórii mohol západ teoreticky napadnút Rusko po boku Hitlera, pretože bolševizmus predstavoval pre západ hrozbu.
Paradoxne bol to práve Stalin, ktorý sa spojil s Hitlerom aby spoločne napadli Polsko, ktore si po kapitulacii rozdelili. Tak sa začala druhá svetová vojna.
Západ naopak pomáhal Stalinovi, keď ho Hitler zradil a napadol ZSSR.
Nikita Chruščov vo svojich pamätiach spomínal: „Stalin niekoľkokrát predo mnou zopakoval, že keby nám USA nepomohli, vojnu by sme nevyhrali. Sami by sme neodolali tlaku Nemecka a stratili by sme priemysel.“ https://www.nationalww2museum.org/war/articles/lend-lease-eastern-front
Druhý krát mohol západ zaútočiť na Rusko po zvrhnutí Hitlera, ked boli vojská Červenej armády defakto v obkľúčení spojeneckých vojsk v srdci Európy.
Tento plán v skutočnosti predniesol Witson Churchill, ale USA mu to vyhovorili. Vojenskí experti varovali, že by konflikt viedol k dlhej, vyčerpávajúcej vojne v hĺbke Ruska, pričom západná verejnosť, unavená z druhej svetovej vojny, by nový útok na doterajšieho spojenca (Sovietsky zväz) politicky neprijala.
Treti krát mohol západ zaútočiť na Rusko po rozpade Sovietskeho zvazu, keď bolo Rusko ekonomicky na dne, západ mu však poskytol pomocnú ruku v podobe potravinovej a zdravotníckej pomoci
Operácia Provide Hope.
Operácia Provide Hope (slovensky: operácia Poskytnutie nádeje) bola humanitárna operácia Spojených štátov amerických zahájená vo februári 1992. Krátko po rozpade Sovietskeho zväzu 25. decembra 1991 bolo v jej rámci Rusku a desiatim ďalším postsovietskym republikám poskytnuté jedlo a zdravotnícky materiál s cieľom zabranit hladomoru, po kolapse sovietskeho zvazu.
Dňa 23. januára 1992 o začatí operácie informoval americký minister zahraničných vecí James Baker. Kongres vtedy na pomoc vyčlenil 110 miliónov dolárov. Využité boli aj zásoby vytvorené pre vojnu v Zálive. Zapojené bolo ministerstvo obrany, aby bola pre dodanie pomoci využitá rýchlejšia letecká preprava.
Prvá dodávka zásob bola odoslaná 10. februára 1992, za administratívy prezidenta Georgea H. W. Busha. V úvodnej fáze transportné lietadlá C-5 Galaxy a C-141 Starlifter uskutočnili 65 letov, pri ktorých prepravili 2363 ton potravín a zdravotníckeho materiálu do 24 miest v postsovietskych štátoch.
K poskytovaniu humanitárnej pomoci sa zároveň pripojili aj Argentína, Európska únia, Japonsko, Južná Kórea a Nemecko. Poskytovanie humanitárnej pomoci bolo ukončené v roku 1994.
V rámci operácie Provide Hope poskytnutých viac ako tri milióny ton potravín.
Potraviny a lieky boli rozoslané do 33 miest. Prepravu zabezpečovali lietadlá amerického letectva, štartujúce zo základní v Nemecku a Turecku, neskôr bola využitá aj preprava po zemi a po mori. Prvé lietadlá pristáli na moskovskom letisku Šeremeťjevo, odkiaľ pracovníci Armády spásy prepravili potraviny do stráženého vojenského skladu. Pomoc putovala aj do ďalších štátov (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Tadžikistan, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan).V tretej fáze (Operácie Provide Hope IV od októbra 1993 do septembra 1994) boli budované nemocnice a školený ich personál. Boli to nemocnice v Minsku, Kišiňove, Bălți a Almaty.
Podľa novinára Alexandra Nevzorova bola časť pomoci ukradnutá a rozpredaná. Po nástupe prezidenta Putina začala byť americká humanitárna pomoc vykresľovaná ako snaha o oslabenie Ruska a mnoho humanitárnych organizácií bolo z krajiny vypovedaných (napr. Lekári bez hraníc).
