Predseda vlády Robert Fico sa 15. mája 2024 v Handlovej stal obeťou atentátu. Strelcom bol 71-ročný spisovateľ Juraj Cintula.Premiér bol vo vážnom stave prevezený do nemocnice, kde sa počas 15-dňovej liečby podrobil viacerým operáciám a zotavil zo zranení. Páchateľ bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu teroristického útoku na 21 rokov. Vyšetrovanie ukázalo, že konal sám, pričom jeho motívom bola nespokojnosť s politikou vlády Roberta Fica.
Opozícia atentát odsúdila a zaželala Ficovi skoré uzdravenie a do jeho uzdravenia zastavila akúkoľvek politickú aktivitu.
Napriek tomu Premiér hneď po zotavení obvinil z atentátu súčasnú opozíciu na čele z PS.
Čo však viedlo Cintulu k tomu, aby sa rozhodol vykonať atentát na Fica? Bola to nenávisť, šialenstvo, či zúfalstvo?
Tu je skrátená obhajoba Juraja Cintulu na súde ( plná verzia bola na stránke Antifico, ale stránka je už zablokovaná) :
" Žijeme rýchlo a zle. Podľa starej indiánskej legendy v nás všetkých bojujú dva vlci – dobrý a zlý. Víťazom je ten, ktorého kŕmime viac.
A my – vedome či nevedome – čoraz častejšie kŕmime toho zlého.
Oslavujeme bezcharakternosť, obchádzame pravdu, a keď začne tiecť do topánok, zatvárame oči a otáčame hlavy.
S malými ústupkami postupne tolerujeme veľké úklady. A potom keď zlo naberá silu, začneme šepkať zo strachu- ten kradne, ten klame, ten podvádza.
A väčšina ľudí si povie: “Vždy sa kradlo…” Dennodenne sa odhaľujú nové kauzy a podvody, v ktorých miznú verejné peniaze – naše peniaze a strácajú sa vo vreckách vyvolených.
A s jedlom rastie chuť. Rozkrádajú sa už nie len štátne, ale aj prostriedky z eurofondov.
Milióny eur, ktoré mali byť určené poctivým poľnohospodárom, ktorí v pote tváre dorábajú chlieb. Nie, až takto sa nikdy nekradlo!
Poľnohospodárska platobná agentúra sa stala symbolom organizovanej korupcie. Celý svet sa na nás s hrôzou pozerá. Čo sme to za ľudia?
Čo sme to za národ? Akú hodnotu má ešte naša česť? Všeci o tom vieme, a robíme málo proti tomu, aby sme situáciu zmenili, zastavili. Naopak, situácia sa zhoršuje. My ju zhoršujeme svojou nečinnosťou.
Čo sa ešte musí stať, aby sme precitli? Aby sme boli iní? Nevyhovárajme sa na dobu, lebo dobu vytvárame my sami. Ako zastaviť aroganciu jednotlivca, ktorý zneužíva moc?
Fica som voľakedy vnímal ako nádej.
Preto považujem za potrebné priblížiť, ako sa postupne formoval môj postoj k osobe Roberta Fica.
Po roku 1989 sme všetci verili, že Slovensko vstupuje do éry slobody a spravodlivosti. Prvé roky boli plné nadšenia, no čoskoro prišlo vytriezvenie.
Uvedomil som si, že do spoločnosti sa v období mečiarizmu a mafiánstva vkráda arogancia, závisť, strach a beznádej. Cítil som, že táto krajina sa stráca.
A niekedy v týchto temných časoch sa v spoločenskom priestore začalo čoraz častejšie skloňovať jedno meno.
Meno mladého politika, ktorého entuziazmus, rétorické schopnosti a nebojácnosť boli neprehliadnuteľné.
Bol to nový hlas, ktorý dával mnohým z nás presvedčenie, že to, čo sme si vydobyli v novembri 89, nebude zbytočné.
Aj ja som v Robertovi Ficovi kedysi videl novú nádej. Bol to vzdelaný a presvedčivý mladý muž z ľudu — človek, ktorý rozumel našim problémom a vedel ich pomenovať tak, ako to pred ním nikto nedokázal.
No po čase akoby to už nebol on. Akoby sa ľuďom začal vzďaľovať. Už nepočúval. Len hovoril. Opitý mocou začal ohýbať pravdu podľa okolností.
Moc sa preňho stala cieľom a nie prostriedkom služby spoločnosti, ktorá sa pod jeho vedením trieštila.
V snahe udržať sa pri moci za každú cenu, robil iracionálne rozhodnutia, ktoré ničili túto krajinu. Jeho arogantné výroky voči novinárom, opozícii či prezidentke ukázali, že mu chýba rešpekt k inštitúciám aj k občanom.
Po jeho návrate k moci v roku 2023 sa ukázalo, že prioritou nie je zlepšiť život ľudí, ale zabezpečiť beztrestnosť pre svojich.
Kritické médiá sa ocitli pod tlakom, sporné ekonomické opatrenia a rozhodnutia odohnali investorov a tisíce ľudí prišli o prácu.
Z nádeje a toľko sľubovanej stability sa stal symbol úpadku a straty dôvery.
Konsolidačné vlny žmýkajú ľuďom z peňaženiek posledné centy, zataiľ čo sa rozhadzujú milióny na predražené a netransparentné štátne tendre, šité na mieru pochybným firmám.
Politika na štyri svetové strany má paradoxne za následok, že sa dostávame do izolácie a stávame nedôveryhodným partnerom.
Zásadným spôsobom sa mení stratégia zahraničnej politiky Slovenska.
Prebiehajú personálne čistky na všetkých úrovniach štátnych inštitúcií, kde sú dosadzovaní lojálni ľudia bez akejkoľvek odbornosti.
Kultúra a mediálny priestor je na kolenách.
Zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA bola oslabená spravodlivosť a ohrozené základné princípy fungovania právneho štátu.
Každodenné klamstvá a podvody nás pripravujú o dôveru a vieru, že ešte existuje v tomto štáte spravodlivosť.
A toto všetko je potrebné prekrývať zástupnými témami o pohlaviach, nezmyselnej neutralite či prevratoch, systematicky udržiavať spoločnosť v strachu, aby ľudia odvrátili pozornosť od toho, ako pomaly ale isto smerujeme k určitému typu autokracie.
História nás učí, že volebné urny už neraz otvorili bránu totalite. Stačí upraviť pár zákonov a demokratické inštitúcie prestanú chrániť občana — začnú chrániť moc.
Je neprípustné, aby jednotlivec maril úsilie miliónov ľudí. Aby despota-diktátor, egocentrický individualista si robil, čo chcel.
Víťazstvom vo voľbách, tzv. sociálna demokracia nezískala mandát na deštrukciu demokracie a tejto krajiny. Toto je papierová demokracia Judáša EU. .
Udalosť z 15. mája 2024 je varovaním, pred ktorým civilizovaná spoločnosť nesmie zatvárať oči.
Atentát som spáchal onie preto, že mal niekto iný názor, ale preto, že systematicky ničil túto krajinu. Strieľal som, aby bolo počuť.
Demokracia nám dovolila hovoriť, no nie byť vypočutí
Môžete ma súdiť, môžete ma odsudzovať, môžete ma nazývať vrahom, či teroristom – ale nič ma neuráža viac ako špekulácie, že som konal na objednávku v mene strany Smer či opozície.
Konal som sám za seba, ale štátne orgány urobili všetko pre to, aby z tohto činu vytvorili politický nástroj. Útok na premiéra sa okamžite stal zámienkou na útoky proti opozícii – hľadali sa komplici tam, kde žiadni neboli, šírili sa dohady, ktoré neexistujú.
Aj keď dnes už nemôžem vzdorovať, verím, že tu ostalo dosť čestných ľudí, ktorí tak ľahko nevzdajú svoj boj za Slovensko, ktoré si ešte pamätá čo je slušnosť.
Za Slovensko, ktoré sa neklania klamárom a neotvára náruč agresorom. Ešte nie je neskoro. Nedovoľte, aby nám ukradli túto krajinu.
Kričte svoju bolesť do sveta a nikdy sa nevzdajte!!! Nech je moja obhajoba výkrikom za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, ktorých vražda zostáva dodnes hanbou tejto krajiny.
Ich smrť je mementom, že pravda a spravodlivosť na Slovensku zostávajú krehké a ohrozené.
Ďakujem, že ste ma vypočuli. "
Juraj Cintula počas procesu na prvostupňovom súde tvrdil, že zdravie Fica sa rozhodol poškodiť preto, aby už nebol schopný vykonávať funkciu premiéra. Zabiť ho vraj nechcel a preto strielal dole. Toto samozrejme súd neakceptoval ako poľahčujúcu okolnosť.
Cintula konal zo zúfalstva, ale aj politika Róberta Fica by sa dala označiť, že je prejavom zúfalstva človeka, ktorý sa bojí trestoprávnej zodpovednosti. Premiér Fico označuje obdobie Matovičovej vlády za obdobie temna pre Slovensko. Áno pre obyčajných ľudí boli protipandemické opatrenia nepohodlím a obmedzovaním, ale nebyť korona pandémie boli sme slobodní a nikto nám nediktoval do kultúry. Minulá vláda nemenila trestný zákon v prospech zlodejov a nemenila ústavu. Nás obyčajných Slovákov neobmedzovala vláda Matoviča, Hegera, či Odóra. Nás obmedzovala pandémia korona vírusu. Skutočné peklo však zažívala rozpadnutá strana SMER, ktorej členovia boli vypočúvaní a niektorí aj odsúdení za ťažké finančné zločiny.
V čom je dôkaz Ficovho zúfalstva?
Že hneď po zvolení do parlamentu rozpustil NAKU a zmenil trestný zákon v prodpech odsúdených. Ok to by sa dalo oklamat jeho slovami, že polícia bola pocas Matoviča proti SMERU zaujatá.
Ale najväčším Ficovým prehreškom a dôkazom jeho viny je fakt, že zastavil vyšetrovanie vraždy Kuciaka, napriek jeho vážnemu obvineniu, že ju považuje za zinscenovanú západom, aby uškodila Smeru.
Zúfalý Cintula atentátom ohrozil život jedného kontroverzného politika, čo je v civilizovanom svete neprístupné a zaútočil aj na európske hodnoty, pretože Fico bol riadne zvolený v demokratických voľbách ako zástupca časti Slovenska.
Zúfalý premiér Fico však svojou šialenou politikou ohrozuje budúcnosť všetkých 5 miliónov Slovákov vrátane jeho voličov a rovnako útočí na Európske hodnoty, keď ich spochybňuje a EU nazýva diktatúrou a viac počúva Putina, ako Brusel.
Cintula bol za svoj zúfalý čin právoplatne odsúdený. Čo je správne, pretože sa pokúsil zabiť. Jeho zúfalstvo z deštruktívnej politiky však nezmizlo za bránami väznice, ale ostalo na námestiach nevypočuté a nevyriešené..
Pretože zúfalý a možno aj psychicky chorý premiér Fico stále vykonáva suverénne trestuhodnú politiku a kritikov ignoruje a dehonestuje.
Čo dodať na záver? Treba si uvedomiť, že Cintula nebol odsúdený za svoj názor na politiku Fica, ale za pokus o vraždu.
Európska únia nakoniec Cintulovi a nám dáva za pravdu, že vláda Fica ohrozuje právny štát a rozkráda Verejné financie a preto Slovensku rozhodla zmraziť Eurofondy.
