Heraldika je pomocná historická veda. Štátne znaky či šľachtické erby majú stáročnú tradíciu a vytvárali sa podľa presne stanovených kritérií.
Vďaka tomu heraldik dokáže presne určiť, čo ktorý prvok na znaku znamená, ako sa môžu používať či aké farebné kombinácie sú prípustné. A v prípade nejasností ich dokáže vysvetliť.
Napríklad heraldické pravidlá presne určujú, ktorá krajina má v štátnom znaku orla a ktorá orlicu. Orol má dve hlavy (a v štátnom znaku ho má Rusko, Srbsko, či Albánsko), orlica má hlavu jednu (Poľsko, Nemecko, Rakúsko).
A tak je to aj s levom a levicou. Zviera s jedným chvostom je levica a samec musí mať dva chvosty a nad hlavou kráľovskú korunu.
Socialistickí tvorcovia si s tým ťažkú hlavu nerobili a so štátnym znakom sa trochu pohrali. Pôvodného leva so slovenským trojvrším a krížom na prsiach pozbavili značnej časti ochlpenia a zasadili ho do neheraldickej, pseudohusitskej pavézy. Ponechali mu dva chvosty, ktoré mali po novom symbolizovať dva bratské národy.
Realita je pritom iná. Už v Dalimilovej kronike sa píše, že druhý chvost na symbole Leva českého kráľovstva bol pridelený českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi I za pomoc pri potláčaní saského povstania.
Roku 1960 socialistickí „heraldici“ levovi zobrali aj kráľovskú korunu a nad hlavou mu namiesto nej zasvietila hviezda. Teda z heraldického hľadiska sa stal samicou. A keďže jej ponechali aj symbol mužnosti vyrobili z nej transrodovú bytosť. Hoci vtedy ešte nebolo ani chýru po rodovej rovnosti v znaku štátu sme mali transexuála.
A ako skončila slovenská súčasť znaku? Tú na prsiach oholeného zvera nahradil Kriváň s ohníkom. Oheň mal symbolizovať Slovenské Národné Povstanie, no väčšmi sa ujal Husákov bonmot z čias obrodného procesu, ktorý nový znak nazval živánskou. Na mňa zase erb Slovenskej socialistickej republiky pôsobil akoby oheň pohltil pôvodný slovenský dvojkríž.
https://kultura.sme.sk/c/7344540/ako-dnes-umenie-hovori-o-povstani.html
A podobne to urobili aj s príbehom o Jurajovi Jánošíkovi. Keďže pochádzal z ľudu (pracujúcej triedy) vytvorili z neho symbol bojovníka proti buržoázii. Vytvorili z neho kult, ktorý prerástol aj historickú turčiansku šlachtu, ktorá si počas 1000 ročnej maďarskej nadvlády dokázala zachovať rýdzo slovenský charakter. V Turci žili až do vzniku prvej ČSR zámožné slovenské rody zemanov.
A keďže na pôvodnú slovenskú šlachtu sme zabudli, po vzniku samostatného štátu sme dali vzniknúť novodobej podnikateľskej šlachte, ktorá sa hlási k Jánošikovskej tradícii a ktorá, mala v ranných 90 aj vlastný architektonický sloh tzv "podnikateľské baroko" A niektorí si nechali navrhnúť dokonca aj vlastný erb. https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/meciar-si-pred-svou-vilu-vyvesil-vlastni-erb.A000119_184930_lidicky_jkl
Žiaľ aj keď novodobá podnikateľská šlachta si nahonobila miestami väčší majetok, ako slovenský zemania, stále sa teší veľkej popularite a opätovne si ju volíme do parlamentu na riadenie štátu. Úplne jej stačí, keď zamáva slovenskou vlajkou a keď uctieva Jánošíka.
A zatiaľ hmotné pamiatky (kultúrne dedičstvo) pôvodnej historickej Slovenskej šlachty v Turci nechávame chátrať.
Zdroj: text Blogu vychádza z článku https://bratislava.sme.sk/c/20774297/slovensky-znak-nahradil-krivan-s-ohnikom.html
