Rodený Bratislavčania ich poznajú možno všetci, málokto ich však už v dnešnej automobilovej a uponáhľanej dobe používa. Niekedy na nich nestretnete ani živej duše. Sú to pešie skratky z Bratislavského výbežku Malých Karpát do údolí, voľakedy tu boli vinice, dnes sú husto zastavané rodinnými domami so záhradami. Sú to miesta mimo turistických trás .Tie, kde ste si dali prvú pusu, tie kde vám v prehrávači zahrala obľúbená pesnička a to miesto ste videli v úplne inom svetle. Tie kde slnko zasvietilo tak nádherne, že toto mieste je odvtedy pre vás neodolateľné. Tie miesta na ktoré sa radi vraciate, lebo ste ich objavili, keď pršalo a vy ste odbočili z bežnej trasy a našli ste ich , tie miesta ktoré ste našli keď ste sa pozreli na mapu a povedali ste si, veď tadiaľ to chodím každý deň a nikdy som touto uličkou nešiel.
Tu sú niektoré z nich:
Strmá cesta
Vedie po okraji starého kameňolomu a spája Bratislavský hrad s nábrežím pri zuckermandli. Na strmej ceste sa nachádza žulová skala tzv Platňa populárna u horolezcov.
V podhradskom kameňolome sa nachádza aj pozostatok kúpaliska, ktoré po dokončení nebolo nikdy otvorené pre narušenú statiku. V 90 rokoch sa v kotolni tohoto kúpaliska uskutočnil koncert kapely Bez ladu a skladu.
Šulekova ulica
Spája Mudroňovu ulicu na jej najvyšom mieste pri kúpalisku Mučurín s Palisádami.
Napája sa priamo na Koziu, ktorá vedie do starého mesta. Do mesta sa po nej rezkou chôdzou dostanete za 5 minut. Na ulici sa nachádza množstvo starých víl, jedna však vynikala svojou prepychovosťou, no dlhodobo havarijným stavom. Dokonca sa začali šíriť povery, že v ňom straší, možno preto,že vila susedí s cintorínom Kozia brána. V tomto dome, keď som bol dieťa sme boli zopár ktát na návšteve a jedna izba mala výhľad do otvoreného hrobu, čo bolo pre nás deti strašideľné. Jej veličenstvo Šulekova 3, ktorá sa sa konečne dočkala obnovy
Hlboká cesta
vysekaná do skalného masívu, preto je z oboch strán lemovaná fragmentami skál. Spája Štefánikovu ulicu pri hlavnej stanici s horským parkom a slavínom. Na ceste sa nachádza aj pútnicke miesto Lurdská jaskyňa.
Schody v horskom parku
Dohromady 242 schodov spája Búdkovu ulicu s horárňou v Horskom parku, ktorá sa stala vyhľadávaným miestom odpočinku, stretávania sa ľudí a originálnym kultúrnym centrom Bratislavy. Jej súčasťou je aj záhrada s detským ihriskom a libresom. V lete sa tu konajú rôzne kultúrno-spoločenské podujatia. Horáreň zrenovovala a pre verejnosť ju otvorila Nadácia Horský park, ktorá sa výrazne zasadzuje aj o ochranu a zmysluplné vyžívanie Horského parku v dnešných dňoch.
Horský park vznikol na západnom okraji mesta v roku 1868 zásluhou vtedajšieho starostu mesta Heiricha Justiho a nadšencov z Bratislavského Okrášlovacieho Spolku. Horský park vznikol prakticky úpravou už jestvujúceho lesného prostredia, jeho stvárnením a doplnením novými výsadbami, vytvorením priehľadov, skvalitnením okrajových častí a vybudovaním prístupových ciest.
Podhorského chodník,
je to asi najužšia ulica v meste. Spája Pražskú ulicu s Kalváriou. Na jej hornom konci je zrekonštruované barokové súsošie piety z roku 1814.
Bratislavské schody sú ako alternatívne médiá. Tým, že sú mimo hlavných komunikačných ťahov, otvára sa vnich priestor na fantáziu a surealizmus. Rozdieľ je len v tom, že vedlajšie komunikácie v online priestore sú zapredané politikárčeniu a sú príliš frekventované až sa stávajú nebezpečnými.
