Do historického centra Bratislavy, tam kde bola iba cesta a burina sa po neuveritených 60 rokoch vracia mesto.
Pri výstavbe ikonického mosta SNP padla za obeť pôvodná historická zástavba pod hradným kopcom. Vydricu nahradila spleť estakád mosta, ktorý je stále najrýchlejšou cestou z centra do Petržalky.
Zburaním podhradia však vznikol otvorený priestor, korunovaný symbolom Bratislavy a Slovenskej štátnosti. Možno aj preto sa za komunizmu nezačalo so žiadnou výstavbou, z obavy že by konkurovala hradu. Po nežnej revolúcii prišli opäť iniciatívy vrátiť pod hrad pôvodnú zástavbu. To by sa však dalo zrealizovať iba zbúraním estakád mosta, čo by pre Bratislavu predstavovalo dopravný kolaps, nehovoriac o tom, že pôvodné romantické uličky s maximálne dvojpodlažnou zástavbou by žiadny investor nerealizoval, pretože by na tom nič nezarobil. Replika pôvodnej výstavby mohla vzniknúť na druhej strane hradného kopca, kde neboli žiadne dopravné obmedzenia . Tu sa v 90 rokoch obnovila zástavba Zámockej ulice, dopadlo to však fiaskom, pretože zámková dlažba, polystyrén na fasáde a plastové okná nemajú ducha. Vráťme sa však do Vydrice.
Prvá časť novej štvrti pod hradným kopcom známa ako projekt Vydrica začína postupne naberať konkrétne kontúry. Prvá fáza megaprojektu bola predstavená verejnosti.
Najprv sa pozrime do histórie, čo stálo na tomto území. Toto územie pôsobilo industriálne, pretože mu dominoval kráľovský arzenál s vysokým komínom a dve ulice nad ním Floriánska a Otserova.
Projekt nová vydrica náznakovo kopíruje pôvodnú uličnú čiaru a rešpektuje historickú stopu. Priamo pri frekventovanom nábreží stojí administratívna budova
ktorá chráni pred hlukom Žižkovu ulicu a vyšie na dvoch terasách sú obnovené ulice Floriánska so živým parterom po oboch stranách
a komorná Oeserova s predzáhradkami a fortifikačným múrom, ktorý sa zachoval v pôvodnom areáli arzenálu.
Súčasťou projektu sú aj zrekonštruované dve ľadové jamy (stredoveké chladničky) a kempelenov vodovod.
Všetky ulice sú poprepájané schodiskami, ktoré dávajú lokalite francúzsky alebo taliansky šarm.
Tento projekt má však od začiatku na internete svojich hejterov.
Prekáža im, že budovy sú nalepené na seba. Paradoxne toto sa nám práve páči v starom meste, úzke uličky, kam ľudia s radosťou chodia na rande, prejisť sa, alebo na kávu.
Prekáža im, že je to sterilné. Áno je to nové. Kríky, stromy sú ešte malé, výklady prázdne a ľudia žiadny.
Smejú sa, že byty nemajú žiadny výhľad? Úprimne, aký výhlad máte z paneláku na 2 poschodí ( parkovisko, alebo stojisko kontajnerov) ? Architektúra, urbanizmus... no to je vec subjektívneho nátoru, niekomu sa nepáči ani staré mesto.
Podla mňa to má ideálnu výšku, príjemné uličky, pekné verejné priestory, zaujímave tvary/fasády, dizajnové detaily, je to kúsok od centra a ak sa dokončia ostatné etapy a vyrieši sa spojenie s historickým centrom popod most tak máme pešiu zónu zo starého mosta až k RiverParku2 - teda ku mostu Lanfranconi, čo je extrémne predĺženie na korzovanie.
Mne osobne architektura Vydrice pripomína projekt 3 domov v Kodani v hlavnom meste Danska.
Tzv Krøyers Plads je súbor bytových domov s významnou polohou v centre hlavného prístavného priestoru Kodane. Riešenie je založené na hyperdemokratickom a kontextuálnom prístupe, v ktorom sklápané strechy vytvárajú dialóg medzi starým a novým. Významná lokalita v centre kodanského prístavu predstavovala až do nedávnej doby medzeru v súvislých radoch starých skladov, ktoré sú situované kolmo k prístavu. Nespočetne ateliérov zvádzalo boj o tento lukratívny projekt viav ako 10 rokov, nakoniec presvedcil atelier Cobe možno aj pre svoj demokratický prístup: Susedia boli napríklad pozvaní, aby pomohli definovať výšku budov a vyberali materiály,“ hovorí Dan Stubbergaard, zakladateľ a tvorivý riaditeľ spoločnosti COBE.
Viac tu https://www.asb-portal.cz/architektura/komercni-objekty/kancelare/tri-domy-v-pristavu
Prestaňme teda hejtovať počkajme kým sa projekt Vydrice dokončí a aby sme sa mohli opäť prejsť uličkami podhradia, pretože projekt Vydrica nám hlavne predlžuje pešiu zónu. Kedysi som sa tešil na každý nový projekt v Bratislave, či to bol mrakodrap alebo nákupné centrum. Myslel som si, že tieto budovy spravia z Bratislavy "mesto", no časom som začal vnímať prázdnotu týchto projektov.
Toto sa momentálne nedá porovnať s ničím, čo sa teraz stavia. Všetky ostatné projekty pôsobia ako hmota na jedno kopyto, len iná farba. Samozrejme projektu Vydrica veľmi pomáha aj členitosť terénu.
Verejný priestor tu je profesionálny; každé zákutie skrýva niečo zaujímavé, na čo sa dá pozerať, a príjemné sú prírodné materiály a farby použité na fasádach.
v spojení so zbytkom pôvodného zuckermandlu vznikol nový park venovaný Kempelenovi.
Jediné, čo mňa vyrušuje je nelogické ukladanie tehlového obkladu na fasádach budov ( sú ukladané vo vertikálnych pásoch bez previazania), mne osobne chýba zakončenie domov symbolickou rímsou a rovnako absentujem portály pri vstupoch do budov, ale to je môj subjektívny Názor.
Juraj Benetin ( architekt Vydrice) hovoril, že mu Vydrica spôsobila veľa bezsenných nocí, ale myslím, že môže pokojne spať - podarilo sa mu totiž vrátiť genius loci do podhradia.
