Husákova odbočka
Pred hlavnou stanicou v Bratislave vášnivo debatuje skupina taxikárov. Keď sa ich opýtate , čo zostalo v meste po Gustávovi Husákovi. Jednohlasne odpovedia „Husákova odbočka,“ Muži sa však nedokážu zhodnúť, prečo sa odbočke z Pražskej cesty do Horského parku tak hovorí. Tučný muž s cigaretou a tvrdým bratislavským prízvukom má jasno. „Tá sa stavala kvôli Husákovi. Aby to nemusel obchádzať cez Patrónku.“
Je to už vyše sto rokov kedy sa narodil v Dúbravke pri Prešporku Gustáv Husák. Tvrdý muž, ktorý vydržal mučenie v komunistickom väzení, kam ho hodili jeho súdruhovia. Aj po desiatich rokoch za mrežami zostal presvedčeným komunistom a trpezlivá túžba po moci ho vyniesla až na najvyššie stranícke a politické posty v socialistickom Československu. Po invázii v roku 1968 Husák zvrhol prodemokratického Dubčeka a stal sa strojcom a tvárou normalizácie.
Normalizácia bola miernejšou formou útlaku komunistických oponentov ako stalinizmus v 50 rokoch. napriek tomu, že mnohí boli perzekuovaní, nedochádzalo už napr. k justičným vraždám v politických procesoch.
Čistky 1969 – 1970
Krátko po získaní moci v auguste 1969, začalo Husákovo vedenie na jeseň 1969 uskutočňovať čistky. Skutoční a domnelí reformisti boli odstránení z vedúcich pozícií v masmédiách, súdnictve, kultúrnych, spoločenských a politických organizáciách, z nižšieho vedenia a postupne aj z najvyšších miest. Čistky sa netýkali len členov KSČ. Preverovaní (kádrovaní komisiami) boli aj nestraníci. Byť prekádrovaný (prejsť bez úhony kádrovaním) znamenalo vyjadriť (aj podpísať) predovšetkým súhlas s vpádom vojsk a tým pádom aj s normalizačnou politikou KSČ. Či straníkom alebo nestraníkom hrozila strata zamestnania a prenasledovanie (aj rodinných príslušníkov) štátmi orgánmi alebo Štb.
Po celú dobu normalizácie boli na území Česko-Slovenska rozmiestnené vojská Sovietskeho zväzu, ktoré boli úplne odsunuté až 21. júna 1991.
Fico na Husákovej odbočke.
Počas normalizácie bola perzekuovaná aj rodina Lídra progresívcov Šimečku. Jeho starý otec, filizof a disident Milan Šimečka bol z vysokoškolského učiteľa degradovaný na robotníka a neskôr uväznený.
Dnes - po štyroch desaťročiach - Robert Fico opäť vyťahuje kostlivca normalizácie a zneužíva pamiatku nebohého starého otca Šimečku. Na lídra progresívcov útočí cez nadáciu, ktorá je pomenovaná po jeho starom otcovi. https://nadaciamilanasimecku.sk Fica vyrušujú neutíchajúce protesty nespokojných občanov, a tak prichádza s absurdnými útokmi na opozíciu.
Rovnako ako komunisti v 80 rokoch čo zatvárali oponentov režimu, aj Robert Fico dnes každého, kto mu nevyhovuje, potrebuje odvolať a pošpiniť.
Slovensko má veľa kladných historických osobností. Štúr, Štefánik aj Dubček bojovali zaiste za väčšiu suverénnosť slovákov voči vtedajším mocnostiam. Fico si však za idol vybral Husáka, ktorý zvolil podradenosť voči Moskve.
Po Husákovi nakoniec ostala v Bratislave pomenovaná iba odbočka a osamelý hrob, čo ostane po Ficovi? A záleží mu vôbec na tom?
Viac o Husákovi tu:
https://komentare.sme.sk/c/6661435/legendarny-gusto-chodil-bez-penazenky.html
