Premiér Fico robí všetko preto, aby podkopal demokratické hodnoty Slovenskej republiky. Obmedzuje občianske združenia, ruší špeciálnu prokuratúru, ktorá riešila závažné korupčné delikty, znižuje tresty už odsúdených oligarchov, zvyšuje finančný strop za odsúdenie. Keďže sa pri jeho vládnutí ťažko obhajuje demokracia a stráca svoj význam, čo nerobí Slovensku dobré meno u zahraničných partnerov, navrhujem republiku premenovať na Slovenské kráľovstvo, v ktorom by bola forma vlády Absolutizmus. Ide o formu vlády, pri ktorej jedna osoba alebo malá skupina osôb uskutočňuje výkon celej štátnej moci, vrátane zákonodarnej bez kontroly zastupiteľských inštitúcií a obmedzení ústavou, vládne teda neobmedzene.
Róbert Fico má na to všetky predpoklady a význam premiér ho nevystihuje dostatočne. Celý jeho kráľovský dvor plní iba jeho rozhodnutia. Má svojich poddaných, ktorí mu dôverujú nech spácha čokoľvek. Má aj svoj klérus (otca a bratov kufovcov) Bohovia sú na jeho strane (keď sa rozpadla jeho posledná vláda, bola na Zem zoslaná pandémia Korony, a bol vyvolený zachrániť svojich poddaných, čím si získal opäť ich dôveru) Má svojho šaša Ľuboša Blahu. Obnovil Bratislavský hrad. Je to otec národa rozumie a hovorí rečou pospolitého ľudu (Takto sa to robí do psej matere, Do Európskej únie, ale nie s holými zadkami, Do pekla? Dobre. A na veľkom bielom koni, Ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, je to kačka. Nechaj to koňovi, ten má väčšiu hlavu., Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí, Na veľké diery veľké záplaty, Slovensko slzám neverí atď )
Má aj svoju sochu:
Public-artová galéria Verejný podstavec sa v roku 2010 uviedla prezentáciou sochy Doc. JUDr. Robert Fico, CSc
ktorej autorom je slovenský sochár Dalibor Bača (1973).
Na mieste deinštalovanej busty Františka Zupku (1988) vytvoril portrét známeho politika, ktorý si zobral za svoju agendu odhaľovanie sôch národných dejateľov v autorstve výtvarníkov, ktorí boli propagátormi normalizačnej ideológie na Slovensku.
Na prázdnom mieste po normalizačnej buste, ktorú odstránila novembrová revolúcia 1989 sa ocitá sám politik. Toto premostenie vyše dvadsiatich rokov po Nežnej revolúcii je reflexiou slovenskej spoločnosti a zároveň testom jej historickej pamäťe. Krátko po inštalovaní diela 1. augusta 2010, bol autor vyzvaný majiteľom podstavca JMF - Zväzom odborových organizácií v Slovenskej republike na jeho odstránenie. Bustu zahalili plachtou zamestananci Domu odborov. Nesúhlas, ktorý socha bývalého premiéra vyvolala, načrtla základnú otázku, prečo je v našej spoločnosti možné načierno a za nejasných okolností osadiť - odhaliť napríklad sochu Svätopluka do verejného priestoru akým je Bratislavský hrad a zároveň sproblematizovať dočasne umiestnenú bustu, ktorá neinterpretuje prvoplánovo samotného politika, ktorý túto legislatívne nevyjasnenú činnosť sám vykonáva.
Samotnému návrhu intronizácie premiéra Róberta na Krála Slovenska nahráva aj paralela s Matúšom Čákom Trenčianskym. Robert Fico sa narodil v Topolčanoch , v ktorých dal Matúš Čák postaviť mohutný hrad na ochranu Trenčína.
Matúš Čák Trenčiansky patrí medzi legendárne postavy slovenskej histórie a literatúry. Pre mnohé generácie slovenských národných buditeľov sa stal romantickým hrdinom vzdorujúcim uhorskej moci a Matúšova zem sa stala akýmsi prototypom slovenského kniežatstva, v mnohonárodnostnom Uhorsku. Jeho činnosť na jednej strane umožnila obyvateľstvu Horného Uhorska dlhšiu dobu žiť nezávisle od uhorského panovníka, čím vytvorila podmienky pre uvedomenie si etnickej osobitosti tamojšieho prevažne slovenského obyvateľstva, no na druhej strane jeho dravé feudálne jednanie typické pre obdobie feudálnych nepokojov, brzdilo rozvoj hospodárstva aj spoločnosti, ktoré spolu s neustálymi vojnami decimovali a ožobračovali obyvateľstvo. (týmto akoby sa Róbert Fico priam inšpiroval) Na vrchole svojej moci ovládal alebo kontroloval 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Vďaka svojej neobmedzenej moci vo zverených oblastiach krajiny začal odnímať majetky nepohodlným šľachticom a ponechával si ich pre seba. Vzhľadom na to, že tak činil aj cirkvi, bol roku 1311 oficiálne pozbavený funkcií. Jeho reálnej moci ho však kráľ nemal možnosť zbaviť. Matúš Čák si na Trenčianskom hrade zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si stále počínal ako samostatný panovník. V roku 1317 chcel ustanoviť svojho kastelána obsadením mesta Nitra. Dobyl a vypálil Nitriansky hrad, pri požiari zhorel katedrálny archív s mnohými cennosťami a listinami, múry opevnenia rozváľal do základov.
Slováci by sa tak po Svätoplukovi a Matúšovi Čákovi konečne dočkali svojho kráľa, ktorý v historickej pamäti folkloristov tak veľmi chýbal. Kráľ Róbert by aspoň takto získal legitimitu pre svoje čistky v policajnom zbore a súdnictve, za ktoré už dvíha prst európska únia. Varuje nás zmrazením eurofondov. Slovensko je mŕtve nech žije Král Róbert. Za ten guláš a pivo to stálo nie? Na korunovácii možno nalejú aj pravé debouche (čítaj dezolé) Good luck Slovensko
