Je načase prehodnotiť historickú postavu Juraja Jánošíka ako národného hrdinu, ktorý bojoval za práva slovenského ľudu , pretože keď ho velebíme ako by sme zľahčovali a legalizovali kriminálnu činnosť. Slovo zbojník sa v našej kultúre udomácnilo, vďaka romantickej predstave Štúrovcov ako symbol rebélie voči utlačovaniu zo strany feudálov, kde zbojník vystupuje ako čestný človek, ktorý sa dal na zboj z donútenia. Všetci vieme, že zbojníci predsa bohatým brali a chudobným dávali. V tejto romantickej predstave väčšina z nás vyrastala. V skutočnosti boli zbojnícke družiny organizované zločinecké skupiny zložené z dezertérov, zlodejov, vrahov a podobne a v súčasnosti by sme ich označovali ako mafia, alebo výpalníci.
Ubehli dva roky od samovraždy policajného prezidenta Milana Lučanského odsúdeného za korupciu. Napriek tomu, že si bývalý policajný funkcionár vzal život dobrovoľne, je Smerom vykresľovaný ako politická obeť. Pre časť verejnosti sa zasa stal symbolom odporu voči Matovičovej garnitúre a prirovnávali ho k Jánošíkovi, ktorého bolo treba umlčať, lebo vedel priveľa. Mýtus o Jánošíkovi je veľmi podobný tomu policajnému. Aj pri ňom počujeme, že to bol správny chlap, ktorý pre nás veľa urobil, no nešťastne sa nechal pohltiť systémom skorumpovanej garnitúry. . Jeho pozitívne skutky však prebijú akékoľvek hriechy, z ktorých sa, navyše, vykúpil svojou smrťou. Ak má byť ale Lučanský nový Jánošík tak Fico musí byť Uhorčík, pretože ho na korupciu pravdepodobne naviedol. Pravdou však je , že keby žil pán Fico v minulosti na svojom poste, tak by ho Jurko Jánošík ozbíjal, lebo nemal rád feudálov, ktorí sa tešia z toho, že ich pospolitý ľud dokáže vyžiť z 200 Eur.
Veľká časť Slovenskej spoločnosti akoby zamrzla niekde v 19 storočí, žijú v skanzene slovenského folklóru a komunizmu, ktorý vnímajú ako jedinú istotu, v dnešnom pokazenom svete, podľa toho aj volia strany, ktoré bojujú za akúsi slovenskú otázku, ale nie za slovenského občana. Slovenský národ pociťuje s demokracie Horror vacui (strach z prázdnoty). Historicky nemáme skúsenosti so slobodou, dlhodobo sme žili v područí, takže sme sa nenaučili vytvoriť vlastný názor.. Najprv sme žili pod Maďarmi, potom pod Čechmi, potom pod nacistami, potom pod komunistami a teraz keď už konečne máme demokratický systém a 30 rokov vlastnú štátnosť, si volíme strany , ktoré dokázateľne opakovane rozkrádali Slovensko. Je možné, že toleranciu pre zlodejiny máme v sebe natoľko zakódovanú, že sa už nebudeme vedieť zmeniť. Všadeprítomná korupcia v nás síce vyvoláva hnev, ale rovnako sa bránime aj pokusom o nápravu, obzvlášť ak je tento pokus príliš dôsledný. Nevadí nám , že niekto niečo ukradol, pokiaľ okrem toho spravil aj niečo dobré. Žijeme v rozprávke o Jurajovi Jánošíkovi, ktorého revoltou voči systému bola zlodejina a rabovanie.
Vznikom Slovenskej republiky a vstupom Slovenska do Európskej únie sme národooslobodzovací boj zavŕšili s úspechom, už nepotrebujeme samozvaných Jánošíkov čo sa skrývajú za slovenskú vlajku a tvária sa , že bojujú za záujmy Slovenska, no zároveň ho aj vykrádajú. Súčasné Slovensko potrebuje odborníkov, ktorí začnú proces národného prebudenia.
V nadchádzajúcich voľbách si upečme také strany, ktoré si nebudeme musieť vyžrať.
Ak by sme predsa chceli nájsť národného hrdinu medzi zbojníkmi určite by sa ním stal Andrej Savka (asi rusínskeho pôvodu) z dedinky Stebník pri Bardejove, ako zbojník pôsobil neuveriteľných 16 rokov. Savka okrem klasického zbojníčenia oslobodzoval zajatých zbojníkov odsúdených na popravu a organizoval zhromaždenia sedliakov, kde búrili ľudí proti feudálom. Keď vypuklo v Poľsku sedliacke povstanie, ktoré viedol Kostka Napierski, prišiel mu na pomoc s armádou 500 mužov. S takouto silou dobyli Czosrsztinský zámok v Poľsku. Aj keď to bol veľký úspech, povstanie bolo potlačené a Savka sa musel stiahnuť do okolia Prešova, kde ho podľa niektorých teórií zajali a popravili.
Pre porovnanie Juraj Jánošík zbojníčil iba rok a pol osudným sa mu stalo zabitie Domažlického farára Juraja Vrtíka , ktorého postrelili, keď kládol odpor a na následky poranenia neskôr zomrel. Nikde sa neuvádza, že by burcoval ľud proti panstvu. Popularita Jánošíka u Štúrovcov pramenila skôr z územia, v ktorom operoval a ktoré sa považovalo za čisto slovenské. Zbíjal v Trenčianskej, Nitrianskej, Turčianskej, Liptovskej, Oravskej stolici. A mýtus, že chudobným dával vznikol asi na základe rozdaných prsteňov pre dievčatá z Terchovej, citujem "Pravdepodobne pod Strečnom Jánošíkovci ozbíjali pána Skalku z Trenčianskej (stolice?). Korisť si podelili a prstene rozdali dievčatám v Terchovej, hostinského dievčaťu Liti Jančinej, Vrabeličnej, krčmárovej žene, Katrene Mlynárovej a mladej deve Cinglovej.
Aj keď bol Juraj Jánošík ako historická postava pravdepodobne nebezpečný, Štúrovci nám vytvorili literárnu postavu spravodlivého Jurka Jánošíka, z ktorého sa stala legenda. Nenechajme si ju ale ukradnúť novodobými feudálmi.
