Otvorenie letnej olympiády v Paríži sa nezaobišlo bez škandálu, miesto spájania rozdelilo ľudí.
K najkritizovanejšiemu okamihu ceremoniálu patrila údajná paralela k Poslednej večere, ktorú zobrazili umelci z LGTB komunity.
Kresťanstvo s viac ako 2,4 miliardami veriacich je v súčasnosti najrozšírenejším a najvplyvnejším náboženstvom vo svete. Preto mi príde pohoršovanie nad ceremoniálom olympijskych hier za zbytočné.
V minulosti to však kresťania nemali ľahké, za svoje vierovyznanie boli prenasledovaní a preto sa na bohoslužby schádzali v katakombách v okolí Ríma.
V starovekom Ríme kresťania vystupovali aj na štadiónoch, kde sa často stávali obeťou zvrátenej zábavy Rimanov. Boli podhadzovaní divokým levom v Koloseu, pričom pre „vylepšenie“ zábavy bolo divákom povolené hádzať do nich oštepy či kamene. V roku 240 po Kristovi len počas jedného predstavenia v Koloseu použili Rimania sedemdesiat berberských levov, tridsať slonov a dvadsať leopardov. Tieto krvavé praktiky zakázal až kresťanský cisár Flavius Honorius (384 – 423 po Kristovi). V roku 1749 vyhlásil pápež Benedikt XIV. Koloseum za posvätné miesto, v ktorom boli mučení prví kresťania, a zasvätil ho utrpeniu Krista.
Ranné kresťanstvo sa rovnako muselo brániť vplyvom iných kultúr a ich zvyklostí. So vstupom gréckych a rímskych pohanov do kresťanskej cirkvi si noví členovia prinášali svoje pohanské zvyklosti, sviatky, kulty a povery. Rovnakým spôsobom sa primiešavala ku kresťanstvu filozofická tradícia starovekého Grécka a Ríma, ale i filozofické a náboženské predstavy starej Perzie, Egypta a iných helenizovaných kultúr vo východných provinciách Rímskej ríše. Tým sa pripravila pôda pre konfrontáciu predstaviteľov patristiky (cirkevných otcov) s týmito cudzorodými vplyvmi, až situácia vyústila v zápas o čistotu viery.
Dnes sa pozatavujeme nad prekrúcaním symboliky kresťanstva, no v minulosti cirkev robila to isté.
Aby sa kresťanstvo stalo globálnym náboženstvom častokrát si prispôsobilo pohanské sviatky. Cirkev zmenila pohanské tradície na kresťanské sviatky.
Napríklad Vianoce stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu, aby vytvorili protiváhu pohanským oslavám.
Zimný slnovrat bol oslavou slnka a boha s ním spojeného. K rituálom spojeným so solárnym aspektom zimného slnovratu patrilo pálenie ohňov (veľkých alebo aspoň sviečok), ktoré horeli až do svitania a bdelo sa pri nich až do svitania. V Rusku sa posielalo z kopca horiace koleso. U južných Slovanov sa do ohňa vkladalo zvláštne poleno, zvané badnik, ktorého zvyšky sa považovali za posvätné.
Cirkev postupne pretransformovala tieto pohanské tradície na kresťanský sviatok. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa príroda pod snehom už pripravuje na jarný rozkvet. Aj preto sa vo vianočných vinšoch v rôznych oblastiach Slovenska dodnes spomína hojná úroda na poliach, plné stodoly a stoly.
Kresťanstvo dalo vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život. Rovnako je to aj s tradíciou vianočného stromčeka. Ovocím a sladkosťami ovešaný stromček získal novú interpretáciu. Stromček ako slovanský symbol pripomínal bohatosť budúcej úrody a živej prírody a ako kresťanský symbol, znázorňoval strom z raja. Stromček alebo vetva zavesená v domoch na Vianoce pripomínali aj strom zlyhania Adama a Evy.
Podobne ako Vianoce, aj Veľká noc patrí k významným sviatkom. V predkresťanskom období sa slávili sviatky leta, teda nie jari, ako by sme si mohli myslieť. Starí Slovania mali totiž iba dve ročné obdobia, leto a zimu, ich náboženstvo vychádzalo z prírodného cyklu,
Šibačka a polievačka siahajú do predkresťanského obdobia. Sú unikátne a zachovali sa, aj keď v deformovanej podobe
V ponímaní starých Slovanov prichádzalo leto, teda obdobie plodnosti, siala sa úroda, ženy sa tešili, že budú gravidné, lebo deti boli veľmi vítané. Slobodný mládenec zobral prútik, nevieme, či bol práve vŕbový, no možno áno, lebo vŕba pučí ako jeden z prvých stromov a ešte je aj ohybná. Chlapec sa mal týmto prútom dotknúť nôh dievčaťa. Na gazdovstve sa cenilo, ak bolo dievčina rýchla, vrtká, šikovná, pružná. Dotkol sa jej bokov, aby rodila veľa zdravých krásnych detí, a potom sa dotkol jej rúk, aby bola pracovitá. Všetko to malo krásnu symboliku. Muž prenášal prostredníctvom prútika plodnosť a silu na dievčinu. Ich status slobodných sa mohol v týchto dňoch rýchlo zmeniť. Šibalo sa vždy skoro ráno, začínalo sa už za tmy, keď vyšlo slnko, už bolo po šibačke. Bol to rituál žičenia a plodnosti. Na východnom Slovensku sa viac pracovalo s vodou, jar tam totiž prichádza neskôr. Voda sa musela nabrať z potoka, z riečky. Tečúca voda sa považovala za živú a dievčina mala byť po obliatí zdravá, vrtká a plodná. Teda išlo presne o to isté, o čo pri šibačke.
Bolo to tak vždy v histórii ľudstva významné symboly boli a sú častokrát citované a inak interpretované, tak ako boli prispôsobované pohanské sviatky, rovnako bývajú inak interpretované aj súčasné kresťanské symboly. Niekedy sa mení iba forma zobrazenia a niekedy aj obsah, preto nerobme z ceremonialu olympijských hier škandál. Posledná večera bola interpretovaná už X krát.
Nakoniec, keď sa povznesieme nad obrazom , ktorý umelci z LGTB komunity znázornili, môžme začať polemizovať prečo bola na olympijskom ceremoniàli odprezentovaná sexualita. Čo má spoločné sex a olympiáda ? Podľa výpovedí športovcov olympiáda je sexom presiaknutá.
Zatiaľ čo olympijské hry sú staré tisíce rokov, olympijská dedina existuje len niečo vyše sto. Nie, nie sme svedkami skazenej doby, „vedľajšie aktivity“ sú medzi športovcami akousi tradíciou. Greg Louganis, trojnásobný olympijský šampión v skokoch do vody, spomína na Hry v Montreale 1976.
„Keď bolo po všetkom, celá naša strava bola kaviár, vodka a ruské šampanské. Bolo to šialené,“ vraví americký športový velikán, ktorý priznal svoju homosexuálnu orientáciu. Zasiahol ho vraj zmysel Sovietov pre sexuálnu slobodu.
Oči som mal predovšetkým na jednom z nich, schúlil sa mu do lona, objímali sme sa a maznali. Cítil som sa tak bezpečne.“
Ďalej to vraj nezašlo, lebo spomínaný Soviet bol ženatý.
Viac tu https://sportweb.pravda.sk/oh-2024/clanok/718526-sex-olympiada-pariz-2024/
A priznajme si to všetci, čo nás môže napadnúť, keď sa pozeráme na krásne vyšportované telá športovcov?
Koniec koncov olympijské hry vznikli v antickom grècku a mohli na nich vystupovať iba muži. A športovci nemali žiadny oblečenie. Bežali, boxovali, hádzali diskom, či oštepom celkom nahí.
