Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo, preto sme za jednotu s bratmi Čechmi. Pred 105 rokmi to slávnostne vyhlásil Andrej Hlinka. Zhromaždenie viac ako dvesto delegátov ustanovilo Národnú radu a prijalo Deklaráciu slovenského národa, historický dokument zásadného významu. Predniesol ho budúci bratislavský župan Samuel Zoch.
To všetko sa udialo 30. októbra 1918 v Martine. Dva dni predtým vyhlásili v Prahe Československú republiku, ale účastníci zhromaždenia sa to dozvedeli až po hlasovaní o deklarácii neskoro večer.
A Bratislava bola stále ešte Pressburgom, Pozsony, Prešporkom, čiže nemecko-maďarským mestom so slovenskou menšinou. Mestská samospráva sa naďalej riadila pokynmi vlády v Budapešti.
Zásluhy Turca, a najmä Martinčanov na prihlásení sa Slovenska k novému štátnemu útvaru boli teda, a sú dodnes, nespochybniteľné.
Martin mal vtedy dlhšie meno ako dnes: Turčiansky svätý Martin. Mestečko menšie ako Modra, s asi päťtisíc obyvateľmi.“
Martin však volali Mekkou slovenského národa, bol slovenským kultúrnym aj politickým centrom. Sídlila tu Matica slovenská, Muzeálna slovenská spoločnosť, Živena, Lipa, Kníhtlačiarsky spolok… V roku 1861 práve z Martina išlo do sveta slávne Memorandum, prvý politický program Slovákov, požadujúci rovnoprávnosť národa a zákonité vymedzenie jeho územia.
A tak sa nemožno čudovať, že predstavitelia Turca čoskoro vzniesli požiadavku, aby sa Martin stal novým hlavným mestom Slovenska a sídlom jeho ústredných štátnych orgánov. Tým skôr, že Slovensko vtedy ešte nemalo svoju metropolu a "dočasná slovenská vláda“, vlastne Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, kočovala medzi Žilinou, Skalicou a Nitrou.
V polovici januára 1919 sa však v Paríži začala mierová konferencia, ktorá okrem iného mala vymedziť aj hranice nových štátov v strednej Európe. Maďarská delegácia tam tvrdo bojovala o celý juh Felvidéku a vtedajší premiér Károlyi dokonca vyhlásil, že maďarský národ sa nikdy nezriekne bratov v Prešporku a Košiciach. Vtedy si minister Vavro Šrobár postavil hlavu a rozhodol sa pre husársky kúsok. Napriek varovaniam pred sťahovaním zo Žiliny do Prešporka, kvôli začínajúcemu štrajku železničiarov, ktorý inscenovala Budapešť, a kde mu hrozil dokonca atentát, rozhodol sa zariskovať. A prečo? "Pre nedohľadný význam sídla Prešporku pre celé Slovensko a pre štát,“ vysvetľoval neskôr. "Nejsť do Prešporka značilo zriecť sa Dunaja, Žitného ostrova.“
Do Prešporku sa Šrobár s aparátom úradníkov ministerstva pre správu Slovenska presťahoval 4. februára 1919.
Bolo síce riskantné, ale logické a správne rozhodnutie, Bratislava už v tom čase mohla spĺňať funkciu Hlavného mesta. Boli v ňom všetky potrebné inštitúcie a dostatok reprezentatívnych priestorov, čo v Martine chýbalo.
Martin sa tak stal, až do súčasnosti, akýmsi skanzenom Slovenskej štátnosti.
Martin (do roku 1951 Turčiansky Svätý Martin) je okresné mesto na severe Slovenska, v Žilinskom kraji. Je historické centrum Turca. Prvá písomná zmienka o tomto meste je z roku 1284 – „villa sancti Martini“, ktorá lokalitu nazvala podľa kostola zasväteného sv. Martinovi, biskupovi z francúzskeho Tours. Hoci Martin nie je príliš veľkej rozlohy, predsa je významným kultúrno-historicko-spoločenským mestom. Výnimočný status v rámci Slovenskej republiky mesto získalo predovšetkým vďaka dôležitým akciám, ktoré tvorili novodobé dejiny celého národa a formujúceho sa štátu. V roku 1861 mesto Martin bolo centrom boja za kultúrnu identitu Slovákov, neskôr aj kultúrnym centrom slovenského národa. V meste sú početné kultúrne pamiatky, významné budovy, niektoré z nich sú považované za národné kultúrne pamiatky celoštátneho významu.
Národný cintorín v Martine
je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Je rovnako významný, ako Parížsky Cimetière du Père Lachaise, Novodevičije kladbišče v Moskve, či Slavín na pražskom Vyšehrade. Pôsobí však skromne, pretože je finančne poddimenzovaný. Keď Dušan Jurkovič navrhol pre telesné pozostatky slovenských národných dejateľov majestátnu mohylu so šestnástimi stĺpmi, odmietli ju, ako aj iné projekty. Napríklad osobitné miesto pre hroby približne 30 príslušníkov bývalých čs. légií z prvej svetovej vojny podľa projektu miestneho akademického sochára Fraňa Štefunka s ústrednou sochou Plač a útecha. Veď chýbali peniaze aj na stavbu a údržbu kamenného múrika okolo areálu pokrytého šindľom. Dodnes majú ťažkosti s oplotením celého cintorína.
https://noveslovo.sk/c/Martin_nie_je_Pariz_ale_ma_svoj_Pere_Lachaise_1
Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18 storočia pôvodne ako mestský cintorín. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19 storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej . Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. https://www.narodnycintorin.com/
Dominantou mesta Martin je Budova Slovenskej národnej knižnice,
umiestnená na vyvýšenom mieste Hostihory, na východnom okraji mesta.
Základný kameň budovy, ktorá bola pôvodne stavaná ako tretia budova Matice slovenskej, bol položený v auguste 1963. Na výstavbu bol použitý víťazný projekt Dušana Kuzmu a Antona Cimmermana. Budova Slovenskej národnej knižnice má symbolický charakter. Niektoré stavebné diely, ktoré na budove použili, v ľuďoch evokujú otvorenú knihu, iné pripomínajú masívne police.
Základným poslaním SNK je zabezpečovať slobodný prístup k informáciám šíreným na všetkých druhoch nosičov. Buduje, ochraňuje a sprístupňuje knižničné fondy, archívne fondy a múzejné zbierkové predmety so vzťahom k dokumentácii vývoja slovenskej literatúry, knižnej kultúry a umenia. Vytvára databázy z týchto oblastí, a tým uspokojuje kultúrne, informačné, vedeckovýskumné a vzdelávacie potreby ľudí a napomáha im v ich celoživotnom vzdelávaní. Ako konzervačná a depozitná knižnica SR buduje ucelenú zbierku slovacík – kníh, periodík a špeciálnych dokumentov, ktoré majú vzťah k Slovákom a Slovensku. Nielen tie, ktoré vyšli doma, ale aj v zahraničí a napísali ich cudzinci. Tým ochraňuje naše kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie. Koordinuje rozvoj knižničného systému Slovenskej republiky a zabezpečuje modernizáciu poskytovaných knižničných a informačných služieb. Jej služby využívajú domáci i zahraniční používatelia. So svojím fondom 5,34 milióna knižničných jednotiek sa medzi európskymi knižnicami radí k stredne veľkým.
SNK je moderná inštitúcia , ktorá ide s dobou, nebráni sa moderným technológiám (digitalizácia slovacík https://dikda.snk.sk/about) a snaží sa objektívne informovať, či bojovať proti dezinformáciám.
Sociálna izolácia, dezinformácie, klimatická kríza a ďalšie problémy vážne polarizujú Európu. Knižnice, ktoré poskytujú rovnaký prístup k informáciám všetkým skupinám, sú vnímané ako slobodné miesta, kde ľudia môžu vyjadriť nahlas svoje obavy. Využite svoju silu, urobte spolu niečo pre lepšiu budúcnosť a zapojte sa do otvorenej výzvy #TheEuropeChallenge. Staňte sa pomocou tohto programu súčasťou zväčšujúcej sa siete európskych knižníc a spolu rozvíjajte myšlienky a kreatívne nápady, ktoré posilnia demokraciu a náš sociálny a enviromentálny blahobyt. #Opencall #Library
Ako sa naučiť rozpoznať pravdu od nepravdy na internete je cieľom projektu, ktorý spúšťa pre seniorov a adolescentov Slovenská národná knižnica. Viac sa o potrebe zvyšovať informačnú a mediálnu gramotnosť a o boji proti dezinformáciám dozviete v aktuálnom čísle časopisu Knižnica v príspevku V. Čepčányovej a L. Kytkovej https://lnk.sk/lsf8
alebo v podcaste s Kristínou Blažekovou, psychologičkou a členkou OZ Zvol si info
https://www.facebook.com/hashtag/podcastsnk
Matica Slovenská
Poslaním MS je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenskej republiky, rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy. Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty. https://matica.sk/
V stanovách Matice Slovenskej sa píše : Ak sa má svet pozerať na Slovensko a jeho štátotvorný národ s rešpektom, najprv sa tak musia Slováci pozerať jeden na druhého. Preto Viac ako národ by mala Matica v súčasnosti podporovať občiansky princíp, pretože slovenskú štátnosť tvoria ľudia z rôznych etník, ktoré sa ale cítia byť súčasťou slovenského národa a častokrát nám robia aj dobré meno vo svete.
Súčasná Matica, žiaľ nevie ísť s dobou a bráni sa otvorenosti liberalizmu, akoby ostala uväznená v národnom sarkofágu. Pritom národooslobodzovacie hnutie vzniklo počas osvietenstva, ktoré sa dá považovať za predchodcu liberalizmu. Keď chce Matica osloviť mladých ľudí, čo je jej poslanie, nemala by sa brániť liberálnym témam, inak jej hrozí, že ostane iba živým náhrobkom. Posledné voľby sú toho dôkazom, ak by k urnám prišli iba ľudia do 30 rokov, voľby by sa skončili obrovským prekvapením. Progresívne Slovensko by si vybrala väčšina z nich. Matica Slovenská pritom má potenciál spájať názorovú roztrieštenosť Slovákov, pretože má historickú váhu a široké regionálne zastúpenie, len by potrebovala reštart.
Hlavným mestom Slovenska je Bratislava, Martin je každopádne mesto kde sídli duch slovenskej štátnosti.
Voči Martinu máme dlh , môžeme ho však čiastočne splatiť. Liberálne strany Progresívne Slovensko a SAS , nezabudli na toto mesto a plánujú tu postaviť Univerzitnú nemocnicu, je to ich priorita. Ďalšie dve plánujú postaviť v metropole východu Košiciach a v hlavnom meste. Dúfam, že nová koalícia, ktorá sa momentálne formuje bude pokračovať v tomto projekte, pretože ako hovorí staré príslovie v zdravom tele je aj duch zdravý.
O projekte novej Univerzitnej nemocnice sv. Martina
Projekt novej univerzitnej nemocnice v Martine je pripravovaný ako koncept nemocnice pre 21. storočie. Jeho základným cieľom je priniesť slovenským pacientom nový model poskytovania zdravotnej starostlivosti postavený na výsledkoch výskumu, vývoja a na medicínskych inováciách. Tomu sú prispôsobené aj všetky plánované procesy. Projekt je unikátny aj vzhľadom k plánovanej plnej digitalizácii a moderným riešeniam, ktoré zvyšujú predovšetkým kvalitu poskytovaných zdravotníckych služieb. Nezabudlo sa ani na vzdelávanie nových zdravotníckych profesionálov – lekárov, sestier, ako aj ostatných nelekárskych profesií, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v SR. Realizácia projektu Univerzitnej nemocnice sv. Martina môže byť prelomovým bodom v rámci plánovanej reformy zdravotníctva, ktorá je jedným z kľúčových bodov Plánu obnovy a odolnosti SR.
Podrobnosti novej nemocnice – koncept, financovanie, termíny
Výstavba novej univerzitnej nemocnice predstavuje v podmienkach SR radikálnu inováciu v zdravotnej starostlivosti, ktorá významne transformuje "starý systém" a vytvára priestor pre vysoko kvalitné a moderné zdravotnícke služby, vzdelávanie a výskum a vývoj. Nová univerzitná nemocnica bude dostupná pre všetkých, bude podporovať implementáciu moderných technológií a materiálov, má byť prívetivá k pacientom aj k životnému prostrediu a zároveň bude nákladovo efektívna.
Základným zameraním novej nemocnice má byť interná medicína (hlavne kardiovaskulárny, tráviaci, dýchací, nervový systém), žena-matka-dieťa, personalizovaná medicína a onkológia. Tieto budú komplementárne horizontálne i vertikálne prepojené na široké spektrum diagnostických postupov, intervenčné a chirurgické disciplíny, neodkladnú a špecializovanú ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť, aktivity v oblasti skríningu, prevencie a edukácie pacienta, vzdelávanie a výskum a vývoj.
Základné parametre novej univerzitnej nemocnice:
Počet lôžok: 660
Počet operačných sál: 19
Zastavaná plocha: 17 849 m2
Celková podlahová plocha: 126 803 m2
Rozloha riešeného územia: 68 000 m2
Počet parkovacích miest: 1 225 (104 ZŤP)
Počet podlaží: 9 (z toho 2 podzemné)
Odhadovaná doba výstavby: 30- 36 mesiacov
Odhadovaný začiatok výstavby: 2Q/2023
Odhadovaný koniec výstavby: 2Q/2026
