Keď som uvidel fotku oslavujúcich Smerákov nad Františkom Mikloškom po odhlasovaní zmeny Ústavy SR
hneď som si spomenul na fotku muža, ktorý nehajloval
Dvadsaťšesťročný August Landmesser odmietol zdvihnúť pravačku v nacistickom pozdrave. Bol to vypätý okamih – záverečný ceremoniál spustenia lode Horst Wessel, na ktorej Landmesser pracoval ako robotník. Slávnosť zakončil príhovorom Rudolf Hess, ktorý stál po boku Adolfa Hitlera. Landmesser vstúpil do NSDAP vo svojich dvadsiatich dvoch s vidinou, že si zvýši šance na dobré zamestnanie. O štyri roky neskôr bol zo strany vylúčený, pretože sa chcel oženiť so Židovkou Irmou Eckelovou. Kvôli norimberským zákonom sa však nemohli stať manželmi.
Výraz Landmesera je podobný výrazu poslanca Mikloška, obaja sa hanbia za ľudí s ktorými sedia.
Marian Damankoš, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy Prešov, prezident Asociácie evanjelických škôl Slovenska, to napísal správne:
Ku zmene Ústavy SR:
"V roku 1122 bol v nemeckom meste Worms podpísaný tzv. wormský konkordát. Bola to zmluva medzi pápežom a cisárom, teda medzi cirkevnou a svetskou mocou. Odvtedy v Európe rozlišujeme svetskú a cirkevnú moc.
Nikde inde vo svete sa niečo tak zásadné nepodarilo a aj preto v európskej civilizácii vieme chápať, prečo by cirkvi nemali diktovať predpisy štátu a štát by nemal diktovať predpisy cirkvám. Cirkvi si vytvárajú pravidlá pre svojich členov, štát vytvára pravidlá pre všetkých občanov!
Je smutné, že stále nevieme odolávať pokusom vnášať do svetského práva niektoré cirkevné postoje, nedokážeme akceptovať, že medzi nami žijú ľudia, pre ktorých naše náboženské presvedčenie nemusí nič znamenať a predsa by mali mať právo žiť plnohodnotným životom.
Osobne som presvedčený o tom, že vo veci pohlaví máme iba muža a ženu. Súčasne viem, že sú medzi nami ľudia, ktorí to cítia inak. Dnes ich niektorí poslanci postavili mimo ústavu a to za pomoci Putinových fanúšikov.
Ako potomok generácií protestantov, ktorí v tejto krajine bojovali za slobodu viery a spôsobu života som presvedčený, že dnešné hlasovanie nikomu a ničomu nepomôže.
Dejiny nás učia, že náboženské alebo ideologické vojny túto krajinu vždy ničili. Profitovali z nich vždy iba technológovia moci a cynickí stratégovia. Dnešok to potvrdil... ľud má svoj spor a oni si delia lup.
Slovensko sa stáva smutnou krajinou."
A ako nakoniec dopadol muž, ktorý nehajloval?
V roku 1937 sa August, tehotná Irma a ich dvojročná dcéra Ingrid pokúsili utiecť do Dánska, boli ale chytení, obvinení z „hanobenia rasy a krvi“ a neskôr aj uväznení. Irma potom vo väzení porodila ich druhú dcéru Irene a bola neskôr zavraždená počas holokaustu. August si odsedel tri roky a po prepustení sa vrátil do civilného života. V roku 1944 bol povolaný do trestnej divízie Wehrmachtu a po ôsmich mesiacoch služby padol počas bojov v Chorvátsku. Obe ich dcéry Ingrid a Irene sa ocitli v sirotinci a boli rozdelené. Ingrid bola neskôr zverená babičke z matkinej strany, Irene bola v roku 1941 zverená do starostlivosti pestúnov. Po smrti babičky v roku 1953 bola odovzdaná do pestúnskej starostlivosti aj Ingrid.
Myslíte si, že som to s porovnaním trocha prehnal? Možno, ale keď si pozriete nasledujúce video, ako sa SMERÁci vysmievajú KDHákom , hňeď po odsúhlasení zmeny Ústavy, mám pocit, že bol vykonaný judášov bozk a Barabáša sme opäť uprednostnili pred Ježišom. https://www.facebook.com/share/r/1CYXEi6V7A/?mibextid=wwXIfr
