Máte radi westerny? potom môžete byť spokojní, jeden práve prebieha na Slovensku.
Vláda minulý týždeň schválila návrh zákona, ktorý umožňuje vyrúbať bez povolenia všetky stromy s obvodom do 80 centimetrov a kríky na ploche 100 m2.
To znamená, že záujmové skupiny môžu okamžite po schválení zákona Národnou radou Slovenskej republiky rúbať všetky stromy rastúce mimo les na ploche viac ako 300 000 hektárov v hodnote viac ako 1 miliarda € bez akéhokoľvek povoľovania.
Absurdný na tomto návrhu je fakt, že dôvodom má byť sprehľadnenie krajiny kvôli tomu, aby sa vraj premnožené medvede nemali kde skrývať.
Hystéria okolo medveďov tak zasiahla aj do speňažovania našej krajiny veľmi nebezpečným spôsobom. Pritom konflikty s medveďmi je potrebné začať riešiť predovšetkým odstránením krmovísk a vnadísk v blízkosti ľudských sídiel, turistických chodníkov a autobusových zastávok. Všade tam sa po celom Slovensku totiž nachádza na kopách naložená potrava, ktorá láka medveďov do blízkosti k ľudom.
Počet oficiálne nahlásených aktívnych vnadísk diviačej zveri je 6762 (celkový počet nahlásených vnadísk 6959) – zdroj https://www.nlcsk.org/portal/apps/sites/#/vnadiska-diviaka
Preto by bolo rozumné, v záujme ochrany ľudí a ich zdravia zrušiť všetky existujúce vnadiská do troch kilometrov od ľudských sídiel a komunikácií.
Podporte túto žiadosť svojim podpisom výzvy na:
VÝZVA Máme radi ľudí a medvede
https://ekoforum.sk/peticia/mame-radi-ludi-a-medvede
Podobne k prírode pristupovali aj v 19 storočí na divokom západe. Americká verejnosť v tej dobe razila heslo "národ sa vie obohatiť vtedy, ak sa obohatia jednotlivci" prijali zákon Timber and Stone, ktorý umožňoval legálne získať plochy pre ťažiarske spoločnosti, čím podpísali ortieľ nad tisícročným pralesom mamutích sekvojovcov.
Ťažiari ani sekundu neváhali a hneď sa pustili do stavby parných píl a výstavby priehrady, ktorá vedela zásobovať vodou žľab, vďaka čomu sa drevo spúšťalo do údolia, kde ho ďalej spracovali. Ťažiarska spoločnosť Smith and Moore peniazmi nešetrila a zakúpila aj 36 tonovú lokomotívu, ktorú sa musela rozobrať a priviesť po častiach na vozoch ťahanými koňmi až do hôr. Pre lokomotívu bola vystavaná aj železnica dokonca priamo k háju
Spôsoby ťažby sekvojovcov mamutích
K slovu prichádzajú sekery a 6m dlhé píly, ktoré dokážu priviesť k zemi väčšinu stromov v oblasti pílenia. Sekery aj napriek mechanizácii mali stále hlavné slovo pri rúbaní, a to hlavne, keď sa musel vytvoriť obrovský zásek do kmeňa, ktorý slúži na usmernenie pádu stromu. Vznikalu dobové fotografie, kde do takéhoto záseku bol schopný sa zmestiť človek sediaci na koni.
Čas plynul a inovácie v oblasti pílenia naďalej prúdili do všetkých oblastí ťaženia. Volmi ťahané záprahy sa zmenili na parné navijáky, ktoré získali prezývku železné osle.
Dokonca boli aj prípady, kedy sa do častí narezaného stromu umiestnili zväzky s dynamitom, ktorý veľké kusy rozstrelil na menšie časti.
Za 10 rokov miestne gátre spracovali takmer pol milióna (471tis) kubíkov dreva, pričom 21% (157 tis.) z tohto objemu tvorilo drevo zo sekvojovcov
Za takmer 26 rokov ťaženia z druhého najväčšieho hája so sekvojovcami, zostala len hŕstka stromov ako nemí svedkovia toho čo sa udialo.
https://www.sekvoje.sk/blog/tazba-mamutich-sekvoji/
Podobne ako sekvoje dopadli aj miliónové stáda Bizónov.
Vo westernoch sa objavujú zábery na veľké stáda bizónov, okolo ktorých sa preháňajú indiáni. Pravda je taká, že tieto majestátne zvieratá boli takmer úplne vyhubené. Než do Ameriky dorazili Európania, žilo tu odhadom päťdesiat miliónov bizónov. Na konci 19. storočia ich zostalo 300.
Bizóny postihlo to, čo by sa dalo nazvať zvieracím holokaustom. Kým pôvodný indiáni ich lovili len v obmedzenej miere pre vlastnú potrebu, bieli ľudia sa pustili do ich úplného vyhladenia. Pritom jediné, čo z nich boli schopní zužitkovať, boli ich kože a kosti ako hnojivo.
Železničné spoločnosti sa obávali, že stáda prebiehajúce cez koľaje sa môžu zraziť s vlakom a verbovala lovcov, aby stáda strieľali priamo z idúcich vlakov. Tiež chovatelia dobytka chceli svoje stáda zbaviť nežiaducej konkurencie na pastvinách a bizóny strieľali, kde na nich narazili. Vyhubenie bizónov malo ešte jeden cieľ, obmedziť populáciu samotných indiánov, ktorí boli na ich mäse závislí. Za týmto účelom usporadúvala hony na bizóny armáda, ktorá ich nechcela na kože ani pre mäso. Ako povedal jeden americký generál: Lovci bizónov urobili viac pre porážku indiánov, než celá naša armáda za päťdesiat rokov.
http://www.stcity.sk/masaker-bizonov-bol-holokaustom-pre-50-milionov-zvierat/
Možno aj Premier Fico zažíva po voľbách svoj gold rush a zo slovenska si vyrába Klondike pre vyvolených.
Čo vám už všetkým drbe, z tých medveďov, a stromov? nevyrušujte tu sme na žatve. Prístup majú iba traktory, semená a ženy.
A z prírody si berieme iba to čo nám ponúka.
Tak nás už nechajte pracovať, lebo takto sa vládnuť nedá do psej matere.
